Veteráni letiska Kuchyňa, sídlo Malacky

Klub veteránov letiska Kuchyňa



Destinácie ktoré sme už navštívili...

   Čokoládovňa Kittsee - kvalitná rakúska čokoláda za výhodné ceny do vašich Mikulášskych balíčkov

Termín  03.12.2011
Cena dopravy  5.00€ / sedadlo
  

3.12.2011 – Návšteva čokoládovne v Kittsee

Čokoládovňa Kittsee - kvalitná čokoláda, ochotný personál, no čo si viac želaťDo čokoládovne v malom prihraničnom mestečku Kittsee sme sa vybrali na nákup čokolády na Mikuláša a čokoládových ozdôb na stromček. Okrem tohto sortimentu má „Hauswirthova“ čokoládovňa v ponuke aj ovocie v čokoláde, výborné rumové pralinky (s naozajstným rumom), rumovo-kokosové guľôčky a iné špeciality, ktoré inde nekúpite. 

Na nákup sme mali z Malaciek vyrážať o 8-mej s tým, že v čokoládovni budeme o 9-tej, nakúpime a vrátime sa späť. Chcela som však tento nákup niečím ozvláštniť – vedela som, že čokoládovňa organizuje prehliadky priestorov ich výrobne, len sa treba mailom nahlásiť. Tak som asi dva týždne pred termínom nákupu napísala zodpovednej zamestnankyni mail, že či by nám teda tú ich fabriku toho 3. decembra o 9-tej neukázala. A do mailovej schránky mi prišla takáto odpoveď : 

Dobrý deň p. Murínová, 
 ...ľutujem, ale tento dátum nie je vôbec možný , pretože na celé doobedie mám už exkurzie obsadené až do 14.00 hod, a ani len na nákup vás už nemôžem zapísať, lebo na celé doobedie máme už strašne veľa prihlásených autobusov. Odmietnuť vás nemôžem, ale budete musieť veľmi dlho čakať, kým sa dostanete na radu, viem že minulý rok sa čakalo aj 1 hodinu v rade, je teda na vás ako sa rozhodnete... 

Mňa oblial pot a mozgová aktivita začala naberať na intenzite. Čo teraz? Nahlásený plný autobus ľudí, však tí ma zlynčujú, keď tam budeme tak dlho čakať! Tak nič. Ako sa to robí? Kto skôr príde, ten skôr melie ... prídeme tam skoro ráno, budeme prví, v rade sa čakať nebude, .... aspoň budeme skôr doma. Tak som okamžite obvolala všetkých prihlásených s tým, že čas odchodu sa presúva o hodinu skôr, teda na 7-mu hodinu ráno a v čokoládovni budeme chvíľku pred ôsmou.

Šofér autobusu bol ten posledný, ktorému som túto zmenu zavolala s vedomím, že veď jemu je jedno, kedy vyrážame. Jedno mu to bolo, no stačil ma upozorniť, že v sobotu majú u „Hauswirtha“ otvorené až o deviatej !!!! DRUHÝ ŠOK !!!! Už sa však nedalo nič robiť. 

S malou dušičkou som 3. decembra skoro ráno pristúpila k „mojim“ kúpychtivým výletníkom a v rámci uvítacieho príhovoru som im len tak mimochodom predostrela, že možno budeme v čokoládovni „chvíľku“ čakať, lebo tam možno prídeme skoro. So šoférom som mala tichú dohodu – neponáhľať sa – a tak sme okolo ôsmej dorazili do cieľa. Na parkovisku už stál nejaký maďarský autobus a my sme ešte ani poriadne nezastavili a ja som už trielila do podnikovej predajne. Svetlo svietilo, dvere boli otvorené, predajňa prázdna, len predavačky ... a na moju otázku, že „Ja síce viem, že ešte máte zatvorené, ale mohli by sme si už prísť nakúpiť?“ som dostala odpoveď v krásnej slovenčine : „Samozrejme, nech sa páči“. 

Ľudia moji, to bola rana, keď ten kameň letel z môjho srdca ...  

Všetci sme si nakúpili (naozaj) kilá čokolády a keď som ja vychádzala z predajne, stál pred ňou snáď 30 metrový rad čakajúcich. Ja som sa len usmievala s pocitom, že „tá pravá slovenská logika nakupovania“ zasa, chvalabohu, zvíťazila.

Keď tento článok číta niekto z tých, čo sa tohto nákupného výletu zúčastnil, tak sa mu dodatočne ospravedlňujem, no ja som celý čas verila, že všetko dobre dopadne. Vďaka za to .... 


Odchod : o 7:00 hod. z parkoviska pri Maline (Billa) v Malackách
Návrat   : 12,00 hod. na to isté parkovisko

   Nalaďme sa na Vianoce vyzdobenou Budapešťou!

Termín  17.12.2011
Cena dopravy  18.00€ / sedadlo
  

17. 12. 2011 – Výlet na Vianočné trhy do Budapešti

Keď som plánovala nejaké vianočné trhy, vedela som s určitosťou, že Viedeň to nebude. Do Viedne chodia všetci (i keď ja sama som tam nikdy na týchto trhoch nebola) a hovorí sa, že je to tam veľmi preplnené a dosť drahé. Tak som si sadla k počítaču a pán „Google“ mi oznámil, že v Budapešti by mohlo byť pekne. Zdalo sa mi to síce ďaleko, no reakcia mojich známych na túto lokalitu bola až prekvapujúco nadšeno-pozitívna. Tak som na dve soboty naplánovala Vianočné trhy v Budapešti.

Oba dni sa chvalabohu vydarili. Najviac som sa obávala počasia, no zima nám dopriala oba dni síce zamračené, no teplé počasie a tak sme pri prehliadkach Citadelly, Hradného vrchu s Matúšovým kostolom a rybárskou baštou, či Baziliky svätého Štefana nepomrzli.

Budapešť bola krásne vyzdobená a na oboch trhoch (pri Bazilike svätého Štefana aj na Vorosmartyho námestí) nás čakali vychýrené maďarské špeciality a výrobky remeselníkov. Ja na hrnčeky, varešky, či kožušinové čiapky nie som, no dobrou pečenou maďarskou klobásou s veľkým kusom domáceho bieleho chleba som nepohrdla. To bola lahoda! Ochutnala som aj klobásu s kyslou kapustou a kúsky hydinového mäsa udusené na veľkých kusoch cibule. V tej chvíli som závidela bulimičkám, že ony si takéto hody môžu zopakovať aj viac krát za sebou. Ja však medzi ne nepatrím a tak som to všetko zaliala troškou vareného vína. Po trojhodinovom pobyte na trhoch sme nastúpili do autobusu a šťastne sme dorazili domov.

Viedeň je síce bližšie ako Budapešť a nech je aj krajšie vyzdobená, no také dobré pečené klobásky, ako v Budapešti, tam určite nemajú! 


Odchod : o 6:50 hod. z parkoviska pri Maline (Billa) v Malackách
Návrat   : v neskorých nočných hodinách.

   Koncentračný tábor v poľskom meste Oświęcim (Osvienčim) a Oravský hrad.

Termín  09.06.2012
Cena dopravy  26.00€ / sedadlo
  

Osvienčim - miesto obrovského utrpenia...

Prvý krát som bola v Osvienčime asi pred tromi rokmi s dvomi mojimi kamoškami. Tri baby sa vybrali do sveta a po pár zabočeniach do protismeru dorazili spletitými poľskými cestičkami na miesto, ktoré si Heinrich Himmler vybral za jeden z cieľov určených najprv na väznenie politických väzňov, potom na využívanie lacnej pracovnej sily a nakoniec na vyhladenie židovskej rasy. 

Vtedy sme zaparkovali na parkovisku a po zistení, že do tábora sa neplatí vstupné, sme doň v pokoji vošli a pomaly si prezerali jeho expozície. Keďže je história koncentračného tábora Osvienčim mojim koníčkom, rozprávala som o tom, ako a prečo vznikol a o tom, ako sa v ňom žilo aj umieralo mojim dvom poslucháčkam. Podľa môjho názoru nie je potrebné, aby táborom sprevádzal sprievodca v prípade, že máte aspoň elementárne znalosti o tom, kde vlastne ste. Na každom kroku a pod každým exponátom sú tam podrobné popisy v troch jazykoch (PL,EN,DE) toho, kde ste a na čo sa pozeráte. Podľa mňa je Osvienčim hlavne o pocitoch. Prechádzate priestormi, kde pred 70 rokmi prebiehal život tak neskutočne odlišný od „normálnosti“!

Osvienčim je o tom, že strávim dostatok času tam, kde ma čo-to zaujalo a nemusím utekať za sprievodcom, ktorý ženie svoju skupinku tempom, ktoré sa mu musí vmestiť do časového harmonogramu.

To bolo pred tromi rokmi. Až teraz, keď som začiatkom júna 2012 organizovala svoj prvý výlet do Osvienčimu, som sa dozvedela, že Poliaci zaviedli povinných sprievodcov pre všetkých, ktorí prídu do tábora v čase od 10:00 do 15:00. Znamená to toľko, že ak si chcete tábor prezrieť sami, musíte doň vojsť pred desiatou, alebo až po pätnástej hodine. Ak to nestihnete do desiatej, tak sa nachystajte na nepeknú tlačenicu. O desiatej sa turniket pri vstupe do tábora zatvorí a do tábora nevojde ani noha. Každý návštevník si musí zakúpiť za 25 Zlotých poľského alebo za 40 Zlotých inojazyčného sprievodcu (slovenský ani český medzi nimi nie je !). Každý si prevezme prijímač so slúchadlami a čaká vo vstupnej hale až do 10:30, či 11:00, kým sa turniket neotvorí a všetci sa vyhrnú na malé nádvorie pred vstupom do tábora, kde si ich sprievodcovia po 20 – 25 členných skupinkách porozoberajú. Všetky skupinky sa takto naraz vyberú do priestorov tábora, čím sa jednotlivé baraky s expozíciami preplnia a ... no, mne sa to vôbec nepáčilo. Ľudia sa tlačili jeden cez druhého a v bloku 11 sa masa ľudí menila na „hada“, ktorý každému povolil „len nakuknúť“ a už ho ťahal ďalej.

Jediné možné (moje) vysvetlenie, prečo to Poliaci takto zaviedli, je zaručený príjem do „táborovej“ kasy. Za návštevu koncentračného tábora sa nikdy neplatilo a (podľa mňa hlavne z etického hľadiska) sa ani platiť nebude. Objekty tábora však treba udržiavať a okrem toho tu aj pracujú vedecké tými, ktoré dodnes skúmajú zachovalé dokumenty a ich, tak isto ako stálych zamestnancov, treba platiť. Tak aby to nebilo do očí, to Poliaci vymysleli takto. Za návštevu múzea sa neplatí, no zaplatíte za ich sprievodcu.

Je to divné, takto „naokolo“ ťahať z ľudí peniaze. Keby zaviedli povinný poplatok nazvaný ... napríklad „na obnovu tábora“ .... vo výške hoc aj 1€ za Auschwitz a 1€ za Birkenau, tak by to bolo možno prijateľnejšie a ak chce niekto sprievodcu, tak nech si ho zaplatí zvlášť. Všetko by zostalo v starých koľajach a človek by nebol do ničoho nútený.

Ďalší výlet do Osvienčimu organizujem začiatkom septembra a tak som pre istotu objednala slovenského sprievodcu, čím sa zvýšil poplatok za výlet z 26 na 31€. Čo už? Ja sa však od skupinky určite oddelím a pôjdem si svojim tempom.


Odchod : (Malacky, parkovisko pri Bille) : 3:00hod.
Návrat   : (na to isté parkovisko) : 23:00hod.

   Priepasť Macocha a Punkevní jaskyňa + krátka zastávka pri jednej zo Santiniho perál – pri kostole v Křtinách.

Termín  23.06.2012
Cena dopravy  15.00€ / sedadlo
  

Výlet na Macochu, do Punkevnej jaskyne a do Křtín.

Priepasť Macocha - azda najznámejšia priepasť v ČeskoslovenskuOpis tohto výletu musím začať deň pred jeho uskutočnením. To ma v piatok poobede môj mladší syn tak vytočil, že som vyskočila, nohou kopla do drevenej konštrukcie kresla a zlomila si malíček na ľavej nohe. Na druhý deň ráno, v sobotu, sme mali ísť na výlet do Punkevnej jaskyne a ešte v piatok mi lekárka na pohotovosti oznámila, že nohu mám mať v pokoji a vyloženú na stole. No jasné ! A na výlet s „účasníkmi zájezdu“ pôjde ona, že? 

Nohu som riadne zabandážovala a o 8,10 som už čakala na parkovisku na 19 výletuchtivých turistov a mikrobus z Bratislavy. Apropo – 19 záujemcov a len mikrobusom ... nech robím, čo robím, nedarí sa mi naplniť autobus tak, aby sa dal zaplatiť. Už od januára mám každý druhý týždeň inzerát v Malacku. Na každej autobusovej zastávke mám plagát s ponukou výletov aj s kontaktom na mňa. Dokonca som si dala inzerát aj do „Minky“! Asi stále málo . Teraz si idem dať spraviť dva pútače na ploty v Malackách, no asi jediné, čo mi pomôže je čas a dostať sa do povedomia aj Bratislavčanov s tým, že autobus bude vychádzať z Bratislavy.

Vráťme sa však k výletu. Všetkým som oznámila, že na výlet s nimi, samozrejme, idem, no do jaskyne ísť nemôžem a tak tam budú musieť ísť sami.

Počasie v túto sobotu bolo ukážkové. Bolo tak akurát, klíma v mikrobuse fungovala, kolesá odierali asfalt z českých ciest a ja som do mikrobusu rozprávala o mne, o mojich výletoch, o výlete do Osvienčimu a dokonca aj o mojom súkromnom pobyte v Moskve. Hneď padla otázka, že ak by sa pozbieralo viac záujemcov o „tú Moskvu“, či by som s nimi nešla. Ja do Moskvy vždy! Tak uvidím, či ma niekto osloví s tým, že na budúcu jar letíme. 

K predajni lístkov do jaskyne sme dorazili včas, všetci si kúpili lístok do jaskyne aj na lanovku a ja som im ukázala, ktorou cestičkou sa dostanú ku vchodu do jaskyne. Ja som potom nastúpila do autobusu a spolu so šoférom sme sa odviezli na horné parkovisko k priepasti Macocha. 

Tam som čakala cca 2,5 hodiny, kým sa nadšení „jaskyniari“ dohrnuli z lanovky plní nádherných zážitkov. Chválili si výzdobu jaskyne a aj plavbu na lodičkách, z ktorých si mohli prezrieť tie časti Punkevnej jaskyne, ktorými preteká riečka Punkva. Nestratil sa mi nikto a po ďalšej hodinke, počas ktorej sa všetci kochali pohľadom na dno Macochy, sme sa pobrali na spiatočnú cestu.

Celý výlet prebiehal v pokojnom tempe a tak sme pokračovali aj ďalej. Po pár kilometroch sme dorazili do Křtín, malej obce, ktorej dominuje už z diaľky viditeľná „Santiniho perla Moravy“ – prekrásny barokový pútnický kostol. Okrem jeho ojedinelého pôdorysu a nádhernej výzdoby je jeho zvláštnosťou aj kostnica. Tá bola zatvorená, tak som sa s mojim malíčkom odšuchtala na faru, kde mi ochotná pani gazdiná podala kľúč od kostnice aj WC s tým, že ona má veľa práce, že nech ich ja odomknem a potom aj zamknem a nech jej kľúč prinesiem späť. Videli ste už niečo také?  

Samozrejme, že som dôveru tejto úžasnej ženičky nesklamala. Po prezretí kostnice, ktorá je unikátna aj tým, že bola objavená len pred pár rokmi, som ju zamkla, tak isto aj WC a kľúče som jej vrátila s tým, že prosíme pána farára, či by nám (znova unikát) zvonkohru zloženú z 27 zvonov (jedinú v Európe), nepustil trošku skôr, lebo v sobotu sa spúšťa len o 18,05 hod., no bolo len trištvrte na päť. Pán farár súhlasil a my sme sa po cca 10-tich minútach čakania započúvali do sem – tam falošných tónov tohto nezvyčajného orchestra.

 Cesta domov nám ubehla ako voda a tí, čo o tomto výlete nevedeli, alebo sa im naň nechcelo ísť, môžu ľutovať. Bol to nádherne strávený deň a verím, že všetci účastníci tohto výletu s ním boli spokojní.


Odchod : (parkovisko pri Bille v Malackách) o 8,30 hod
Návrat   : na to isté parkovisko do 21,00 hod.

   Hrad Pernštejn a stredoveká krčma v Brne

Termín  11.08.2012
Cena dopravy  15.00€ / sedadlo
  

Hrad Pernštejn a neexistujúca Stredoveká krčma v Brne

Hrad Perštejn je naozajsný skvost - oplatí sa ho navštíviťVčera sme boli znova po dlhšom čase na výlete. Autobus štartoval už v Bratislave a týmto oznamujem všetkým obyvateľom nášho hlavného mesta a priľahlých obcí, že už aj oni majú možnosť zúčastniť sa skoro všetkých mnou organizovaných výletov. Autobus totižto štartuje už v Bratislave (od Istropolisu a stojí aj na Patrónke) a potom má zastávku v Malackách a pokračuje v svojej ceste (väčšinou) na severozápad. V prípade výletov do Viedne či Budapešti autobus vyrazí z Malaciek a zastaví sa aj v Bratislave (na Patrónke). Teraz však už k Pernštejnu.

Pernštejn je veľmi zvláštny hrad. Zvonka aj zvnútra vyzerá ako postavený z lega. Alebo ako zlepený z hliny – sem okno, tam balkón, vo vnútri miniatúrne  nádvorie, ako sa komu hodilo. Je však nádherný !!! Je to jeden z mála hradov, vedľa ktorého si stačí vonku sadnúť na lavičku a môžete ho aj hodinu pozorovať. Tá „pozliepanosť“ je jeho veľkou výsadou, lebo je to jeden z mála hradov, ktorý nikdy nebol dobytý a preto nebol ani búraný. Postupne sa len dostavoval, až vznikol takýto krasavec!

Po zakúpení vstupeniek sme mali ešte chvíľku čas, tak sme si prezreli hladomorňu a prekrásne vyzdobenú hradnú kaplnku.  Prehliadka hradu začínala v najstarších častiach hradu, ktorý má len jediné vstupné dvere! V tomto hrade sa nemáte ako stratiť, lebo všetky chodby končia vo vstupnej sále. Z priestorov z 13. storočia sme sa postupne presúvali až do najnovších  častí hradu a tie teda stáli za to! Z obrovskej hodovacej miestnosti s prekrásnymi stropnými plastikami  sme pokračovali dámskymi kabinetmi až k detskej izbe prepojenej s izbou guvernantky. Priestory hradu dodnes nie sú elektrifikované, preto bola celá prehliadka veľmi autentická. 

Prehliadka končila v knižnici s cca 15 000 zväzkami kníh a s vypchatým posledným českým vlkom, ktorého dakedy okolo roku 1830 zastrelil práve pán tohto hradu. Keď zistil, že je to posledný vlk v Čechách, dal ho na jeho pamiatku namaľovať v dvojnásobnej veľkosti na obraz a pre istotu ho dal ešte aj vypreparovať. Sprievodkyňa mi potvrdila, že dodnes naozaj vlci v Čechách nie sú, no nejaké už vraj k nim putujú od nás, zo Slovenska.

Z Pernštejna sme sa vybrali ešte do Brna, ktoré sme mali po ceste a tam sme si dali rozchod. Mali sme tam pôvodne navštíviť stredovekú krčmu, no počas dvoch týždňov pred termínom výletu som sa tam nevedela dovolať, tak som pre istotu všetkým nachystala mapu centra Brna s alternatívnym programom.  Mohli navštíviť katedrálu Petra a Pavla, výstavu hračiek či koľajisko s modelmi vláčikov spolu s dráhou pre RC autíčka. Ťahákom bola aj kostnica na Jakubskom námestí. Ja som začala návštevu Brna práve tam. Táto kostnica je druhá najväčšia v Európe a pôvodne v nej boli kostry snáď z  50 000 ľudí. Po dlhoročných úpravách a výskumoch ju len nedávno (22.6.2012) sprístupnili verejnosti. Tam som sa aj opýtala, či niečo nevedia o brnianskej stredovekej krčme, lebo že sa tam už dva týždne neviem dovolať napriek tomu, že ich stránka je aktívna. Bolo mi oznámené, že krčma je už minimálne pol roka zatvorená. No čo už? Stačilo však na stránku napísať jedinú vetu...

Kostnica je hneď vedľa kostola svätého Jakuba, tak som vošla aj doňho. Je to veľký trojloďový chrám s dvoma radmi podporných stĺpov, na ktorom mi hneď po vstupe doň niečo nesedelo. Až po chvíľke som si uvedomila, že je to svetlo. Tento kostol má po celom obvode vysoké okná, no neboli vyplnené farebnou vitrážou, ale bielym sklom. Preto bol taký presvetlený! Od „svätého Jakuba“ som sa presunula ku katedrále svätého Petra a Pavla, no tá sa mi už tak nepáčila. Zvonka bola síce ozdobnejšia, no zvnútra sa mi ten svätojakubský kostol páčil viac. 

Brno je krásne mesto a je v ňom čo obdivovať, no čas určený na jeho prehliadku sa končil, tak som sa musela vrátiť na miesto, odkiaľ sme sa rozišli. Rodiny s deťmi si chválili výstavu hračiek, ktorú navštívili a tak isto ich nadchla aj návšteva „Modelového sveta“ s vláčikmi.


Odchod : (parkovisko pri Bille v Malackách) o 7,45 hod.
Návrat   : na to isté parkovisko do 19,00 hod.

   Chorvátsko - 8 dňový pobyt pri Jadranskom mori v kempe Oštro - Kraljevica

Termín  17.08.2012
Cena dopravy  140.00€ / sedadlo
  

Osemdenný pobyt pri Jadranskom mori


Zájazd do Chorvátska som spravila aj napriek tomu, že ja more „nemusím“. Kontakt na kemp aj možnosť odvozu záujemcov na tento zájazd mi ponúkol jeden šofér a po zvážení výhodnej ceny som medzi svoje výlety zaradila aj tento – pobyt v kempe Oštro pri mestečku Kraljevica.

Ubytovanie v chatkách bolo dobré aj napriek ich veku. V každej bola kompletne zariadená kuchynka s elektrickým sporákom a chladničkou. Výborná bola poloha chatiek – len kúsok od mora, no v tieni stromov, vďaka ktorým bolo posedenie na verande chatky príjemné a aj v noci bol v chatke chládok napriek veľkým horúčavám počas dňa. Výhodou boli aj pekáreň, potraviny, „Zelovoc“, zmrzlina a reštaurácie priamo v kempe.

Pláž pri kempe je kamenistá, more nádherne čisté, no pre mňa studené, tak som v ňom nebola ani raz :-) .... Avšak všetci ostatní si pobyt pri mori dostatočne užili, lebo celých 8 dní bolo veľmi horúco.

V rámci pobytu v kempe sme si spravili aj výlet na pláže v blízkej Crikvenici.

Vďaka veľmi dobrému ohlasu na tento pobyt ho v budúcom roku zorganizujem zas. Na recepcii kempu som už zarezervovala tri termíny a ja dúfam, že aj budúcoroční „účastníci zájezdu“ budú s pobytom  v tomto kempe aspoň tak spokojní, ako tí tohtoroční.



Odchod : 17.8.2012 - 22,30 hod.
Návrat   : 25.8.2012 cca okolo polnoci

   Koncentračný tábor v poľskom meste Oświęcim (Osvienčim)

Termín  08.09.2012
Cena dopravy  31.00€ / sedadlo
  

Osvienčim so sprievodcom


Osvienčim - ten kto nepozná tento pojem, by sa mal nad sebou zamysliť - jednodňový výlet na toto pietne miestoTento rok bol toto druhý a posledný výlet do koncentračného tábora v poľskom Osvienčime. Pri prvom výlete som dúfala, že tam dorazíme do 10,00. hod a nebude nám potrebný sprievodca, no nestihli sme to. Prišli sme tam 5 minút po desiatej, turniket pri vstupe už bol zatvorený a aby bolo možné vojsť do Auschwitz, musel si každý zaplatiť za sprievodcu. Mne to pokazilo celý deň, no ale čo už? Stalo sa. 

Na tento ďalší termín som objednala slovenského sprievodcu, z Malaciek sme vyrazili o hodinu neskôr ako v júni a ešte sme išli aj cez Bratislavu a v tábore sme boli už o 9,40 hod. Ako naschvál. Ja som tušila, že to s tým sprievodcom zas nebude až také ideálne, ale čítajte ďalej.

Chalanisko z Banskej Bystrice, snažil sa, no na oba tábory (Auschwitz aj Birkenau) mal presne stanovený čas - 3,5 hodiny - a to sa jednoducho spraviť nedá. V expozíciách v barakoch v Auschwitz bolo plno národa a do bloku 11 som ja osobne už radšej ani nešla, lebo som už nemala chuť na to množstvo turistov. Už v prvom slede prehliadky sprievodca vynechal jeden barak s expozíciou väzenského života. Po prvom rade barakov nasleduje druhý rad - s inštaláciami jednotlivých národov. Keďže som vedela, že aj Slovensko má v jednom takomto baraku vlastné poschodie, oznámila som sprievodcovi, že by bolo fajn, keby nás tam zaviedol. Povedal, že dobre a pred vstupom do baraku to okomentoval slovami : "Keďže bol zo strany niektorých z vás vyslovený záujem o prehliadku aj slovenskej expozície, tak vás tam zavediem" ..... že aký otáznik? Keby som mu to nepovedala ... takže expozície jednotlivých národov ani nie sú zaradené do prehliadky! A to sme boli celá skupinka Slováci! Toto je jediné miesto v tábore, kde je všetko písané po slovensky. Je tam na veľkej tabuli vylepený Židovský kódex, ktorý stojí za to celý si ho prečítať, taký je zaujímavý (v skupinke som mala dvojicu - on veterinár, tak ona si fotila tú časť kódexu, kde je uvedené, že Židia nesmú vykonávať lekársku, ani veterinárnu prax). V minulosti tam bol dokonca stojan s počítačom, kde ste si mohli zadať číslo transportu a vypísalo vám tam všetky mená ľudí, ktorí v tom transporte boli ....

Bolo však málo času a tak sme si ešte prezreli krematórium I, vrátili slúchadlá, nastúpili do autobusu a odviezli sa do Birkenau.

Tam nás sprievodca odprevadil a vagónu na židovskej rampe, odtiaľ k pamätníku holokaustu pri zrúcaninách krematória II, ďalej k jednému murovanému baraku v ženskej časti a jednému drevenému baraku v mužskej časti tábora. Obvykle to stíha za 45 minút. Ja som bola sklamaná, niektorí z výpravy však zas boli radi, lebo ich už boleli nohy.

Ja však viem, že na budúce to spravím zasa inak. Sprievodcu (keďže bez neho sa do tábora nedostaneme) objednám len na Auschwitz, takže tých jeho 3,5 hodiny mu snáď bude stačiť na to, aby nám ukázal všetko, čo sa tam dá vidieť. A do Birkenau už pôjdeme bez neho, sprievodcu tam budem robiť ja. Prezrieme si ho celý, aj so Saunou a bývalou Kanadou. Síce je to poriadna túra, no na to sa už musí každý prichystať.

Po prehliadke táborov sme sa odviezli do štýlovej reštaurácie Chlopskie Jadlo v obci Bielsko Biala. Milo nás prekvapili tým, že kým sa chystalo hlavné jedlo, na každý stôl priniesli lopárik s chlebom, domácou masťou a výbornou tvarohovou nátierkou. Ceny boli prijateľné a po nejakej 1,5 hodinke sme sa pobrali domov, na Slovensko.


Odchod : Malacky (pri Bille) o 4:00 hod., Bratislava (Patrónka) o 4:20 hod.
Návrat   : (na tie isté parkoviská) do 23:00hod.

   Pálavský gulášový festival v Mikulove spojený s ochutnávkou moravských vín.

Termín  20.10.2012
Cena dopravy  14.00€ / sedadlo
  

Mikulov – Pálavský gulášový festival

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázok - Toto bol výlet, ktorého sa už vo vyššom počte zúčastnili aj Bratislavčania po tom, čo som v Bratislave začala propagovať svoje výlety. Po dlhšom čase sa konečne autobus dostatočne naplnil a my sme sa vybrali do okrajovej časti Mikulova, k hotelu Zámeček , ktorý tam organizoval Pálavský gulášový festival. Aj napriek tomu, že v Bratislave bolo ráno pekne slnečno a aj predpoveď počasia hlásila krásne slnečné počasie, Mikulov bol až do poobedia zahalený hmlou. Slniečko vyšlo až okolo druhej hodiny popoludní.

Po príchode na festival nás privítala vôňa gulášov najrôznejšieho pôvodu. Tímy z Čiech, Moravy, Maďarska, Rakúska, ale aj zo Slovenska (Senec , Šenkvice , Podhájska ) tu varili guláše z diviny, rýb, býčkov, daniela, varili tu kapustnicu a perkelty, guláš zlomených sŕdc a aj guláš inštalatérsky. Nechýbal, samozrejme, ani guláš vegetariánsky. Prítomných bolo vraj až 39 tímov. Samozrejmosťou bola všadeprítomná hudba, dokonca tu bola aj oldies kapela z Dolného Ohaja . Víno tu tieklo potokom a bolo veru čo ochutnávať.

O trinástej hodine začala súťaž o najväčšieho jedáka gulášu. Do súťaže sa prihlásilo asi 10 súťažiacich. Ich úlohou bolo vypiť pohár piva, zjesť 2 chleby a priebežne jesť guláš (mali prichystané 2 misky) tak, aby v časovom limite 2 minúty zostalo v miskách čo najmenej gulášu. Pivo však muselo byť vypité a chleba zjedený. Súťaž vyhral mladý chalanisko, ktorý sa potom pochválil, že je „přeborníkem v pojídání, protože jezdím po všech možných akcích a dodneška jsem vítězem v pojídání švestkových knedlíku, šišek, a také, samozřejmě, gulášu :-)“. Chlapec bol trénovaný a veru mu stačila naozaj len chvíľka, kým to všetko do seba spratal.

Keď už sme boli v blízkosti takého krásneho mestečka, ako je Mikulov , bolo by hriechom si ho neprezrieť, a tak záujemcovia o prehliadku mesta nastúpili o 14-tej hodine do autobusu a spolu sme sa odviezli do centra Mikulova. Prezreli sme si krásne upravené námestie a aj Dietrichsteinskú hrobku , v ktorej nám miestna sprievodkyňa dokonca aj zahrala na organ. Potom sme sa vrátili na gulášový festival a okolo 18-tej hodiny sme sa vybrali na spiatočnú cestu domov, na Slovensko.



Odchod : Bratislava (Istropolis) o 9:00 hod. Malacky (pri Bille) o 9:40 hod
Návrat   : na tie isté parkoviská do 21,00 hod.

   Krojový ples v obci Týnec

Termín  12.01.2013
Cena dopravy  10.00€ / sedadlo
  

Ples plný farieb - krojový ples v Týnci


Týnecký krojový ples som nakoniec absolvovala súkromne. Mali oň záujem členky klubu dôchodcovGajár   Bolo ich len 12 a tak ma poprosili, že keďže je ich málo a viac záujemcov o tento ples nebolo, že nech im tam zajednám vstupenky a odvezie ich tam ich známy s malým mikrobusom. No a že s nimi musím ísť aj ja - či chcem, alebo nechcem!

Dámy sa na ples tak tešili, že sme vyrazili o 2 hodiny skôr a v sále sme boli prví. Všetko už bolo nachystané, hudba si ladila nástroje a pomaly prichádzala aj miestna chasa v krojoch a skúšala si Českú besedu - úvodný tanec. 

Ples sa začal o pol ôsmej a my sme si všimli, že miestni tancujú tie ľudovky nejako inak. Štýl tanca, ktorým tu všetci tancovali, sa vraj volá třasák a je to vlastne klasika - valčík alebo polka, ale k tomu sa tancujúci natriasajú. Vďaka tomu bolo aspoň vidno, kto je miestny a kto nie. 

Týnecký kroj

Fascinuje ma, ako sa v týchto malých moravských obciach udržiava tradícia krojov. Všetci krojovaní boli naozaj mladí (neviem si predstaviť, čo by mi povedal môj 16 ročný syn, keby som mu povedala, nech ide medzi ľudí v kroji). 

Dievčenský kroj

Tradičný kroj obce Týnecje typický dozadu vystrčenou, širokou neplisovanou sukňou, pod ktorou je množstvo silne naškrobených spodničiek. Všetky spodničky sú zakončené čipkou. Vpredu je na sukni silonová, nádherne vyšívaná biela zástera orámovaná vyšívanou nariasenou čipkou. Blúzky majú priesvitné naberané krátke rukávy zakončené tiež širokou priesvitnou a vyšívanou čipkou. Na blúzke je farebná vesta.  Pod krkom má každé dievča uviazanú širokú bielu stuhu, na ktorej sú nádherné, ručne maľované vzory. Každá má na stuhe iný ornament. Stuha s tým istým vzorom zdobí aj špeciálne tvarovaný čepiec a dva pruhy tejto stuhy z neho vzadu visia až po koniec sukne. Stuha je na vrchu čepca vytvarovaná do štyroch slučiek. Červený čepiec je vystlaný niečím tvrdým tak, aby držal svoj tvar a musí byť ťažký, lebo každé dievča ho malo veľmi zaujímavo pripevnený - po bokoch hlavy doň malo zastrčené ozdobné ihlice, ktoré končili vo zviazaných vlasoch a tak čepiec pridržiavali, aby nepadal. Oblasť čela pod čepcom bola zakrytá čelenkou z vlasov (teraz sa robí z umelých, no kedysi vraj bola z vlasov pravých). Vlasy v tejto čelenke sú spletené do miniatúrnych vrkôčikov a nad čelom končia drobnými ozdobnými slučkami. 

Chlapčenský kroj

Chlapci sú oblečení v červených nohaviciach zdobených modrou výšivkou. Celé rukávy košieľ majú vyšité dierovanou výšivkou, na košeli sa nosí vesta zdobená zelenou stuhou. Pod krkom má chlapec zaviazanú tenkú bielu stuhu, ktorej dva konce mu končia až pri kolenách a takú istú stuhu má uviazanú aj na pravej strane košele s tým, že jeden koniec stuhy mu visí vpredu a druhý má prehodený cez pravé plece a visí mu vzadu. Na hlave majú chlapci malý vyšívaný klobúk bez striešky, ktorý má vpredu vysoký ozdobný štít ukončený vtáčím perom.

Súčasťou oboch krojov sú ručne na mieru šité čižmy, ktorých tvarované opätkyzdobené zlatou obrubou. Dievčatá majú sáry čižiem nariasené do tvaru harmoniky, chlapci majú sáry čižiem vyšívané a vpredu zdobené mohutným fialovým strapcom.

Pýtala som sa mladých, ako doma takéto kroje ukladajú (hlavne tie dievčenské s tými širokými sukňami) a bolo mi povedané, že na ne majú špeciálne skrine a dokonca aj špeciálne izby!


Tancovalo sa veselo a o polnoci a začala losovať tombola. Bolo tam naozaj množstvo cien a my sme si robili srandu, že šoféra pošleme po príves, aby sme mali na čom tie naše výhry odviezť. Šťastie sme mali na darčekový kôš, sedáky na stoličky, autolekárničku, bezdrôtovú klávesnicu s myšou, zimnú náplň do ostrekovačov do auta, ozdobný tanier, sadu špongií do kúpeľne a ešte všetko možné, na čo si už ani nespomeniem. Hlavnou cenou boli tri torty, no my sme nevyhrali ani jednu. A je to aj dobre, lebo na stole sme mali aj tak toľko všelijakých dobrôt, ktoré sme si priniesli z domu, že by sme tú tortu určite nezjedli.

Po druhej hodine po polnoci sme sa v dobrej nálade vybrali domov. Dámy z Gajár boli plesom také nadšené, že si objednali miesta na ples v Mikulčiciach  ktorý tam bude 2.2.2013. Pridajte sa preto k nim aj vy nech nejdú sami a nech im tam na Morave ukážeme, ako sa aj my vieme baviť!


Odchod : Bratislava (Žel.stanica) 18,00 (Patrónka) 18,05 Malacky (18,30)
Návrat   : ples končí o 03,00 hod.

   Výlet na zámok plný kamélií spojený s návštevou pivovaru Černá hora

Termín  02.03.2013
Cena dopravy  15.00€ / sedadlo
  

Výlet na zámok v Rájci nad Svitavou spojený s exkurziou v pivovare v Černej Hore


Jednodňový výlet do zámku Rájec nad Svitavou a Pivovaru Černá HoraPodľa predpovede počasia malo byť celý tento deň pod mrakom. Až mi bolo ľúto opustiť ráno slnečnú Bratislavu. Pri dostupovaní ľudí do autobusu v Malackách "Oskar" aj naďalej krásne svietil a ja som začala dúfať v to, že dnešnú predpoveď počasia "skomolili" nielen slovenskí, ale aj českí meteorológovia. A tak aj bolo. Celý deň bolo síce zima, no krásne slnečno.

Cesta do zámku v Rájci nad Svitavou nám ubehla rýchlo a pred 11-tou sme už boli na mieste. Zámok v Rájci nepatrí medzi tých krásavcov, na akých sme zvyknutí. Ošumelú omietku ešte podtrhol šedivý parčík pred zámkom. Kvety ešte spali pod vetvičkami čečiny, ktorá ich chránila pred mrazom a jediný, kto sa tu snažil byť krásny, bola pustená fontána uprostred parku. Nepekný vonkajšok budovy však vyvážilo jej vnútro. Zámok v Rájci patrí medzi tie menšie, no zbierka obrazov v interiéroch je obrovská. Boli nimi pokryté celé steny vo všetkých miestnostiach. Nedozvedeli sme sa však, kto na nich je, pretože dnešná prehliadka zámku neprebiehala tak, ako býva normálne zvykom. Od 1. do 10.3. totižto zámok otvárajú výnimočne, len na týchto pár dní, ktoré sú typické tým, že kvitnú chladnomilné kamélie, na ktorých pestovanie sa zameriava miestne záhradníctvo. Preto do všetkých priestorov zámku na tento čas preniesli najkrajšie kríky tohto kvetu pochádzajúceho z Číny a Japonska. A aby toho nebolo málo ... boli v každej miestnosti obrovské viazané kytice a aranžmány zo živých kvetov. Jednoducho, zámok plný kvetov!

Zámok Rájec nad Svitavou - jednodňový výlet

Kvetinová výzdoba zámku Rájec Jednodňový výlet na zámok plný kvetov

Zámkom nesprevádzal sprievodca tak, ako sme na to zvyknutí, no sprievodcovia boli porozdeľovaní po jednotlivých miestnostiach. Po príchode ľudí do izby sa ich sprievodca ujal a porozprával im v krátkosti o tom, ako sa daná miestnosť volá, na čo slúžila a čo zaujímavé v nej môžu vidieť. 

Po prehliadke zámku sme sa ešte zastavili v skleníkoch, kde si niektorí nakúpili sadenice kamélií a pobrali sme sa do druhého cieľa nášho výletu.

V pivovare Černá Hora nás už čakal sprievodca a hneď na začiatku sme pochopili, že táto prehliadka bude stáť za to. Zaujímavé, podrobné a humorom podfarbené rozprávanie o tom, ako sa v tomto pivovare varilo a varí pivo podtrhol ešte fakt, že pán sprievodca používal pri prehliadke úžasné miestne nárečie, takže nám všetkým bolo po celý čas jasné, že sme na Morave. Exkurzia v pivovare trvala viac ako hodinu a zoznámili sme sa so všetkými etapami výroby tohto (hlavne) chlapmi milovaného nápoja.

Pivovar v Černej Hore - ďaľšia zastávka na našom jednodennom výlete Pivovar má dlhú tradíciu o čom svedčia aj staré budovy Rarita na dvorePútavé rozprávanie o výrebe piva v pivovare Černá Hora Srdce každého milovníka piva si v pivovare príde na svoje Obrovské kade na dozrievanie piva

Po prehliadke sme si v obchodíku na vrátnici pivovaru nakúpili rôzne druhy tu vyrábaného piva a limonád, nastúpili do autobusu a pobrali sa na spiatočnú cestu na Slovensko.


Odchod : Bratislava (Žel.stanica) o 8:00 (Patrónka) 8,05 a Malacky (pri Bille) o 8:30 hod
Návrat   : do 20,00 na tie isté parkoviská

   Mandľový festival v Hustopečiach a turistická vychádzka do mandľových sadov

Termín  23.03.2013
Cena dopravy  10.00€ / sedadlo
  

Festival mandlí bez mandlí a vykvitnutých mandľovníkov.


Hustopeče - druhý ročník mandlového festivaluO tom, že v moravskom meste Hustopeče sa koná nejaký mandľový festival, som sa dozvedela na jeseň 2012 na gulášovom festivale v Mikulove. Oslovila ma tam jedna trhovníčka, ktorá tam predávala úžasnú Hustopečskú mandľovicu s tým, že nech sa  na jar prídeme pozrieť do Hustopečí na rozkvitnuté mandľové sady. 

Tak som zistila termín konania tohto podujatia a 23. marca o deviatej ráno sme vyrazili z Bratislavy. Cesta nám ubehla rýchlo a už pred 11-tou sme v Hustopečiach vystupovali z autobusu a zamierili na Dukelské náměstí, kde sa konal jarmok. Po ceste som ešte zastavila miestnych a opýtala sa ich, ako ďaleko sú tie mandľové sady a po odpovedi, že asi 5 km, som zmenila plán dňa s tým, že nepôjdeme o 13-tej k sadom pešo, ale radšej využijeme autobus. Vhodné to bolo aj preto, že bolo dosť zima a ani uzimené jarné slnko nedokázalo prehriať dosť silný vietor.

Všetci sme sa rozišli po jarmoku, ktorého hlavným artiklom mali byť mandle. Sklamalo nás, že s mandľami mali niečo spoločné len dva stánky - stánok s už spomínanou Mandľovicou a stánok s v cukre obaľovanými horúcimi mandľami. Bol to síce len druhý ročník týchto slávností, no to organizátorov podľa mňa neospravedlňuje. Sklamalo ma hlavne to, že tam nebolo dostať surové mandle a ani slané pražené.

Námestie v Hustopečiach

K "mandloňovej stezke" sme sa teda po 13-tej vyviezli autobusom. Absolvovali sme krátku prechádzku mandľovými sadmi, no bola škoda, že stromy ešte neboli rozkvitnuté. Tento rok sa im však po tých mrazivých kalamitách ešte začiatkom marca ani nedivím. Povedzme si úprimne, že nikto z nás nemohol čakať, že v takejto zime budú mandle kvitnúť. Vyliezli sme aj na 17 m vysokú vyhliadkovú vežu, z ktorej nás skoro sfúklo, no naozaj z nej bol krásny výhľad do široka - ďaleka.

Rozhľadňa v madlových sadoch v Hustopečiach

Cestou späť sme sa zastavili na miestnom cintoríne, kde majú hrob aj rodičia T.G. Masaryka a ktorého súčasťou je aj množstvo hrobov ruských vojakov, ktorí v tejto oblasti padli počas II. svetovej vojny. Prekvapil ma tak vysoký počet týchto hrobov a v Informačnom centre v Hustopečiach mi potom bolo vysvetlené, že v tejto oblasti prebiehali naozaj ťažké boje a sú tam pochovaní vojaci, ktorí padli v regiónoch Hustopečí aj Mikulova.

Po návrate z prechádzky sadmi sme ešte zamierili do jedného z miestnych "sklípkov" (bolo ich tam otvorených požehnane) a pochutili sme si na výbornom víne. Po 17-tej nastúpili do autobusu aj poslední oneskorenci a my sme sa vybrali na spiatočnú cestu.

Verím, že ak sa organizátori lepšie zamerajú hlavne na to, aby bol jarmok naozaj "mandľový", môže sa z tohto nápadu zrodiť naozaj kvalitná akcia.


Odchod : Bratislava (Žel.stanica) o 9:00 (Patrónka) 9,05 a Malacky (pri Bille) o 9:30 hod
Návrat   : na tie isté parkoviská do 18,00 hod.

   Výlet s dvomi cieľmi - rozprávkovým hradom Bouzov a nedokončeným zámkom Plumlov

Termín  20.04.2013
Cena dopravy  18.00€ / sedadlo
  

Bouzov, Plumlov, Atakdále a pes


Tento deň patril medzi prvé teplé dni tohto roka a my sme sa vybrali na hrad a zámok - hrad Bouzov a zámok Plumlov. Po "nalodení sa" v Bratislave a Malackách sme šťastne zdolali 215 km, ktoré nás delili od prvého cieľa našej cesty - od hradu Bouzov.

Hrad Bouzov - jednodňový výlet na tento hrad sa vydaril

Hrad je prekrásny, aj keď, samozrejme,  studený (bolo nám tam zimšie ako vonku). Jeho zaujímavosťou je, že do takej podoby, v akej ho dnes môžete vidieť, bol prestavaný v rokoch 1895 - 1910. Aj keď vtedy o elektrike už "chyrovali", autor prestavby ju do hradu odmietol zaviesť z dôvodu zachovania čo najvernejšej "stredovekej" podoby hradu. Je tu však na tú dobu veľká moderná kuchyňa, kúpeľne aj keramické toalety (aj keď sa tu zachovala "výsernice", čo je spisovný výraz pre wecko, ktorého "odpad" padá rovno poza múr hradu).

Po prehliadke hradu sme sa odviezli do Plumlova, kde sme sa zastavili v reštaurácii Pácl.  Musím pochváliť personál tejto reštaurácie za rýchle vybavenie jednotlivých objednávok a samozrejme aj kuchárov za dobré jedlo.

Nedokončený hrad Plumlov - ďaľší cieľ nášho výletuO 16-tej sme už stáli pred bránou zámku Plumlov.  Z bašty zrazu zazneli rany z dela - to "domáci" rytieri strieľali na počesť nášho príchodu. Na toto poobedie bol totižto pripravený program "Rozprávky na zámku" a uvítací ceremoniál patril k tomu. Po rozpačitých začiatkoch sa ochotníci "rozohrali" a treba ich veru pochváliť za ich snahu aj talent. Čertík z rozprávky "Princezna ze mlejna" (ktorý mi predtým na kase predával vstupenky) by mohol pokojne vystriedať aj Yvettu Blanarovičovú.  Stretli sme tam aj Pyšnú princeznu a plakať aj "lomiť" nás učil Atakdále z rozprávky "Byl jednou jeden král". No a ako bonus sme na záver dostali aj sprievodkyňu, ktorá nám porozprávala históriu tohto zvláštneho zámku.



Musím tu ešte spomenúť, že počas celej cesty sme mali medzi nami jedného pasažiera navyše - malú sučku Čivavy. Bola úžasná,  celú cestu "nepovedala" ani štek a majiteľka ju nosila v taške na pleci. Prezrela si s nami obe pamiatky (aj v reštaurácii bola) a ak chcete poznať objektívny názor na tento výlet, opýtajte sa jej :-)


Odchod : Bratislava (Hl.Žel.stanica) 7:00 — (Patrónka) 7:05 — Malacky (pri Bille) 7:30 hod
Návrat   : do 20,00 na tie isté parkoviská

   Poľsko na dva dni - návšteva Krakova a soľnej bane vo Wieliczke

Termín  08.06.2013
Cena dopravy  75.00€ / sedadlo
  

Krakov


Po dlhodobom studenom počasí a záplavách v Prahe a čiastočne aj v Bratislave som mala strach, či sa výlet do Krakova (8.-9.6.) vlastne uskutoční. Všetci záujemcovia o tento výlet však hrdinsky potvrdili svoju účasť na výlete aj napriek tomu, že na víkend v Krakove meteorológovia predpovedali chladno a dážď.

Skoro ráno sme teda nastúpili do autobusu a prekonali cca 400 km vzdialenosť. 

Po príchode do Krakova nás na parkovisku pred hradom Wawel privítal nielen sprievodca, ale aj krásne slnečné, teplé, od predpovedí sa líšiace  počasie. Prezreli sme si najprv hlavné námestie a Mariánsky kostol, ktorý je okrem svojej prekrásnej výzdoby zvláštny aj tým, že z jeho vyššej veže trubač (živý, nie stroj!) každú hodinu trúbi na trúbke.

Hlavné námestie je svojím rozmerom (200 x 200 m) naozaj rozľahlé. V čase našej návštevy sa na jednej jeho polovici konalo nejaké kultúrne podujatie a na druhej polovici bol mládežnícky futbalový turnaj - na dláždenie položili "živý" trávnik :-).

Po prestávke na obed sme sa presunuli na hrad Wawel a navštívili sme wawelskú katedrálu, v ktorej podzemí sú pochovaní najslávnejší poľskí králi a vladári.

V nedeľu ráno sme pokračovali v prehliadke krakovskej židovskej štvrte Kazimierz, tamojšej synagógy Remuh a k nej priľahlého židovského cintorína. Exotické bolo, že všetci muži museli mať počas prehliadky synagógy a cintorína na hlave jarmulku, ktorú im požičali pri vstupe do synagógy.

Kazimierz sme zvládli a na pláne bola ešte soľná baňa vo Wieliczke. K tomu napíšem len toľko, že Wieliczka je neopísateľná. Je pravda, že kvôli veľkému množstvu turistov je nutné dodržiavať zrýchlené tempo skupiny pri prehliadke, no táto obeť je (aspoň podľa mňa) vykúpená úžasnou atmosférou a prekrásnymi priestormi bane. Prehliadka trvala viac ako 3 hodiny a výletníci (ale aj ja) sa z posledných síl dovliekli k autobusu, ktorý nás bezpečne odviezol domov, na Slovensko. 




Odchod : sobota - Malacky (pri Bille) o 3:30, Stupava (aut.st) o 3:50, Bratislava (Patrónka) o 4:00, Bratislava (Hl.stanica) o 4,10
Návrat   : v nedeľu na tie isté parkoviská do 20:00 hod.

   Hrad a zámok v Buchloviciach a Archeoskanzen Modrá

Termín  15.06.2013
Cena dopravy  13.00€ / sedadlo
  

Perla Moravy a novonarodené kozliatko v pôsobisku Cyrila a Metoda


15. jún nás privítal nádherným slnečným počasím. Na pláne sme mali prehliadku hradu,  zámku, a aj cestu do začiatkov našej vzdelanosti, kedy naši prapredkovia začali písať hlaholikou, ktorú im na územie, ktoré sme mali dnes navštíviť, priniesli Cyril a Metod. Začnime však po poriadku.

Už spomínané pekné slnečné ráno veštilo aj príjemný slnečný deň. Po zvozovej trase Bratislava Hlavná stanica, Bratislava Patrónka, Stupava a Malacky sme postupne doplnili autobus do posledného miestečka a pobrali sme sa smerom k Uherskému Hradišťu.  Kúsok odtiaľ je totižto mestečko Buchlovice, v ktorom je zámok. My sme však v Buchloviciach našli nie len zámok, ale prenádherný zámok a ešte prenádhernejšie rozsiahle záhrady! Popri zámku sa premávali majestátne pávy, ktoré ešte viac umocňovali rozprávkový dojem tohto areálu.

Po prehliadke zámku, kde sme okrem iného videli vzácne vázy, ktorých uši boli vytvorené zo živých hadov (ktoré zamodelovali do hliny a tak ich potom vypálili), dozvedeli sa o panskom synovi, ktorý bol po jeho domnelej smrti pochovaný v rodinnej hrobke, no keď ju po 2 rokoch otvorili, našli ho pri dverách hrobky s ohryzenou rukou a vytrhanými vlasmi, sme sa odviezli na blízky hrad Buchlov, ktorý bol pôvodným sídlom pánov, ktorí si až neskôr v mestečku pod hradom nechali postaviť tu spomínaný zámok.

Hrad Buchlov patrí medzi najstaršie v Čechách a nebol nikdy úplne dobytý.  Z veže tohto hradu bol prekrásny výhľad do širokého okolia.

Po návšteve hradu sme sa vydali do obce Modrá, v ktorej bol vybudovaný skanzen s obydliami z čias Veľkej Moravy.  Dokonca tu bol  pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na toto územie natáčaný dlhometrážny historický film.  V skanzene sú reálne vybudované stavby v takej podobe, v akej asi kedysi vyzerali - od zemníc, cez chalupy rybárov, pekárov, kováčov, až po školu, v ktorej sa dospelí učili prvé písmená hlaholiky a kniežací palác. Reálnu atmosféru tohto skanzenu dotvárali aj živé zvieratá a tak sa niektorí z výletníkov stali svedkami narodenia malého kozliatka.

Ako bonus sme si do výletu zaradili pôvodne neplánovanú návštevu prekrásnej Baziliky Nanebovzatia Panny Márie a Svätého Cyrila  a Metoda vo Velehrade , postavenej na románskych základoch. 

Väčšinu výletníkov zámok a zámocké záhrady v Buchloviciach tak nadchli, že by tam najradšej strávili celý deň, no plán výletu sa už meniť nemohol. Preto návštevu tohto zámku zaradím do ponuky výletov aj na budúci rok - v čase konania výstavy fuchsií, na ktorých pestovanie sa zameriava miestne záhradníctvo.


Odchod : Bratislava (Hl.st) 7:00, (Patrónka) 7:05, Stupava (Aut.st) 7:15, Malacky (Billa) 7:30
Návrat   : na tie isté parkoviská do 21:00 hod.

   Praha a Karlštejn na dva dni

Termín  29.06.2013
Cena dopravy  75.00€ / sedadlo
  

Praha


Tento výlet, ktorý som mala minulý rok naplánovaný na dva termíny, sa vtedy z dôvodu nenaplnenosti autobusu ani raz neuskutočnil.  Dúfala som, že aspoň tento rok sa to vydarí a vydarilo sa!

V sobotu ráno o 5,00 hod. sme sa vybrali na 330 km dlhú cestu "úžasnou", kostitrasúcou diaľnicou do hlavného mesta Českej republiky. Do Prahy sme prišli načas a na Hlavnej vlakovej stanici sme si vyzdvihli sprievodcu, ktorý nás po oba dni Prahou sprevádzal. Spravili sme si okružnú jazdu mestom, vystúpili pri druhom (vraj) najkrajšom ostrove sveta (na Kampě) a sprevádzaní úžasným komentárom sprievodcu sa pomaly dostali až ku Karlovmu mostu. Nasledovala prestávka na obed a osobné voľno, ktoré končilo nástupom do autobusu a odvezením sa na Hradčany. 

Cestou sme zistili, v akom zúboženom stave je najväčší štadión sveta - Strahovský a tak isto aj kde býva Karel Gott :-). Cez množstvo uličiek a okolo úžasných palácov sme sa dostali až na Hradčanské námestie. Obzreli sme si hrad a neobišli sme, samozrejme, ani Katedrálu svatého Víta, ktorá sa správne volá Katedrála svatého Víta, Václava a Vojtěcha!

Sobotňajšie prehliadky Prahy sme skončili okolo 17,00 hod. a autobus nás odviezol do hotela.

Nasledujúce ráno sme o 9 - tej nastúpili do autobusu a čakala nás prehliadka Starého mesta a Josefova. Dozvedeli sme sa, kde sa prvý krát v Prahe kupoval tabak, kde prvý krát pila čierna káva a prečo zostali židovské pamiatky v Prahe počas okupácie nepoškodené. Nedeľňajšiu prehliadku sme skončili na Václavskom námestí a po rozlúčke so sprievodcom sme sa vybrali na Karlštejn.

Vedela som, že na Karlštejn, tak ako aj na iné hrady, vedie cesta do kopca, ako aj to, že autobus musí zostať na parkovisku pod hradom. Nevedela som však, že tá cesta od parkoviska až k pokladni hradu je 1,5 km dlhá! Ľudia sa mi v rôznych počtoch nahlásili na oba prehliadkové okruhy a ja som musela ísť presné časy prehliadok dohodnúť do pokladne hradu. Všetky reštaurácie aj obchody so suvenírmi sú po oboch stranách cesty na hrad. Ak by išla celá skupinka ľudí so mnou hore na to, aby sa dozvedeli, kto má o koľkej prehliadku, museli by potom všetci zas ísť z hradu dole kvôli občerstveniu a následne zasa na hrad na prehliadku. Nemalo to logiku a tak som po rôznych variantách uznala, že najlepšie bude, keď ja vybehnem hore na hrad, všetci zostanú pri autobuse a ja jednému z výletníkov zavolám dole telefónom,  ktorá skupina má kedy prehliadku. Každý sa potom zariadi sám tak, aby prehliadku stihol.

Tých 1,5 km som tu nespomenula náhodou. Nevedela som, že tá cesta je dlhá 1,5 km (zrátala som si to až dnes pomocou google mapy) . No ja som ju (z dôvodu zbytočného nemrhania časom) absolvovala za 10 minút ! Hore som už fučala ako parná lokomotíva, no bolo mi jasné, že ak stratím tempo, tak sa už nepohnem :-). V zdraví som "dofučala" ku kase, zarezervovala a kúpila lístky na prehliadky a zatelefonovala "tam dole" časy prehliadok.

Karlštejn je krásny, ale je to hrad. To znamená, že tu nečakajte honosné sály ani extra výzdobu. Kaple svatého Kříže sa nám však ukázala v plnej nádhere. "Silu" miesta umocňoval aj fakt, že Karlštejn bol svojho času centrom skoro celej Európy a Karol IV. ho dal postaviť na jediný účel - aby jeho mohutné hradby chránili korunovačné klenoty, ktoré sú dnes uložené v Katedrále svatého Víta, Václava a Vojtěcha.

Prehliadky skončili a my sme sa pobrali k autobusu. Ja som si až cestou "z kopca" začala uvedomovať, aký kusisko cesty som pár hodín nazad zvládla za tých pár minút a zisťovala som, aké všemožné reštaurácie a obchody lemujú cestu na hrad (cestou tam v tej rýchlosti akosi unikli mojej pozornosti :-)).

Musím ešte dodať, že nám vyšlo príjemné počasie a že takúto Prahu už viac robiť nebudem. Chcem totižto pri každej návšteve tohto krásneho mesta vidieť niečo iné, preto niekedy v budúcnosti zaradím do prehliadky Prahy interiéry Pražského hradu, Katedrály  svatého Víta, Václava a Vojtěcha a prehliadku Zlatej uličky, plavbu loďou po Vltave, Zoologickú záhradu, či Vyšehrad a veľa, veľa iného. Praha je veľké mesto a je tam toho dosť na mnoho rôznorodých prehliadok. 

 


Odchod : Bratislava (Žel.stanica) 5:00,(Patrónka) 5:05, Stupava(Aut.st) 5:15, Malacky 5:30
Návrat   : na tie isté parkoviská do 22:00 hod.

   Arcibiskupský palác v Kroměříži a Medzinárodný festival vojenských hudieb

Termín  31.08.2013
Cena dopravy  16.00€ / sedadlo
  

Kroměříž - mesto, na ktoré vám jeden deň nestačí


Výlet do Kroměříža otvoril "jesennú" sezónu "jednodeniek". V podstate ešte trvajúca letná spomalenosť a pretrvávajúce prázdninovanie sa prejavilo aj na nízkom počte záujemcov, no výlet sa napriek tomu uskutočnil a myslím, že môžem napísať, že aj vydaril.

O siedmej hodine ráno sme vyrazili z Bratislavy a vďaka šikovnej jazde šoféra sme už o 9,45 boli v cieli tohtosobotného výletu.

Kroměříž nás privítal pekným počasím a my sme sa vybrali na prehliadku Arcibiskupského zámku. Polovička z nás si vybrala okruh Via UNESCO (reprezentačné priestory zámku, vyhliadková veža a Kvetná záhrada) a ďalší zasa okruh Via RESIDENTIA, kam patria tak isto reprezentačné pristory, no aj obrazáreň zámku. 

Po prezretí si priestorov zámku mal každý osobné voľno až do 18-tej hodiny (kedy sme sa stretli pri autobuse a pobrali sme sa domov), no všetci sme zistili, že na Kroměříž jeden deň nestačí. Zámok, krásna Podzámocká záhrada (po ktorej sa môžete 40 minút povoziť aj vláčikom), Kvetná záhrada, nádherné Hlavné námestie s tohtoročnou novinkou - Zrkadlovým bludiskom, no aj s Múzeom Kroměřížska, ktorého súčasťou je aj expozícia venovaná miestnemu rodákovi Maxovi Švabinskému, pozostatky dávnych hradieb, kostoly, pamätné budovy ... no a okrem toho boli v túto sobotu na Hlavnom námestí Farmárske trhy ... no dá sa toto všetko stihnúť za jeden deň?


Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 7:00, (Patrónka) 7:05, Stupava (Aut.st) 7:15, Malacky (pri Bille) 7:30
Návrat   : na tie isté parkoviská do 20,00 hod.

   Prehliadka koncentračného tábora v poľskom Osvienčime

Termín  14.09.2013
Cena dopravy  33.00€ / sedadlo
  

Osvienčim - nádherná súhra sprievodcu a dostatku času


Prehliadka Koncentračného tábora v Osvienčime nám tentokrát začínala veľmi pochmúrne - už o štvrtej ráno (kedy sme nastupovali v Bratislave do autobusu) výdatne pršalo a dážď neprestával po celý čas cesty. Pred príchodom do Poľska však pršať prestalo a aj napriek mrakom viditeľne nasiaknutým vodou nám šťastie prialo a počas celého dňa stráveného v tábore nespadla ani jediná dažďová kvapka.

Po vyzdvihnutí si sprievodkyne v "hlavnom" tábore sme sa presunuli najprv do Birkenau - tábora vzdialeného asi 3 km od Auschwitz. Bolo to veru dobré rozhodnutie - vstupné priestory Auschwitz už boli preplnené návštevníkmi, no v Birkenau nebolo skoro nikoho.

Tak sme sa vybrali v stopách dávnej a strašnej histórie - pomaly (veď sme mali na oba tábory sprievodkyňu objednanú na 6 hodín!) - od rampy k plynovej komore č.2, odtiaľ k Bielemu domčeku, komorám číslo 4 a 5 s miestami, kde sa spaľovali mŕtvi a jazierkami s ľudským popolom, ku Kanade, Saune a naspäť k murovaným barakom a na záver k barakom z dreva. Len táto samotná prehliadka nám trvala 3 hodiny!

Po prehliadke Birkenau sme sa vrátili do Auschwitz a dali sme si (naozaj) rýchlu, len polhodinkovú prestávku na obed. Čakalo nás totižto múzeum holokaustu - tábor Auschwitz. Všetci si pri vstupe do tábora vyzdvihli slúchadlá a sprevádzaní výkladom sprievodkyne postupne prechádzali jednotlivými (kedysi) ubytovňami pre väzňov, teraz expozíciami venovanými životu v tábore. Navštívili sme aj našu, slovenskú expozíciu, kde je veľa dokumentov o prenasledovaní Židov a Rómov a aj Židovský kódex, kde si môže každý prečítať, že zákaz vlastnenia auta, lovenia rýb či vlastnenia koncesie na držbu rádia bol v tom čase pre Židov daný zákonom.

V Auschwitz je dokonca nová expozícia o osude Židov. Je to moderne pojatý audiovizuálny projekt, ktorý začína ukážkami z mierového života Židov v Európe a končiaci zábermi zo selekcie, splynovania a hromadných hrobov.

Prezreli sme si aj jedinú zachovalú plynovú komoru s krematóriom a to bol koniec nášho náročného putovania. Bolo vidieť, že všetci sú už veľmi unavení a ledva stoja na nohách, ale aj to, že rozhodnutie objednať sprievodcu na celý deň, tzn. na 6 hodín, bolo dobré. Sprievodkyňa nás nemusela hnať a aj ona sama mala dostatok času na obšírny výklad.


Odchod : Malacky (pri Bille) o 3:30, Bratislava (Patrónka) o 3:50, Bratislava Hl. stanica o 4:00
Návrat   : na tie isté parkoviská do 23,00 hod.

   Hustopečské burčiakové slávnosti a stredoveký jarmok

Termín  05.10.2013
Cena dopravy  10.00€ / sedadlo
  

Hustopeče - mesto plné burčiaku, jedla a remesiel


Aj napriek tohtoročnému chladnému začiatku októbra sme sa vybrali na Burčiakové slávnosti do Hustopečí spojené so stredovekým jarmokom. Záujemcov sa nazbieralo málo - len za malý mikrobus, no aj tak sme šli.

Odmenou bolo krásne slnečné počasie, pestrý jarmok a kvalitný barčiak, ktoré naozaj stáli za to. V množstve stánkov bolo možné obdivovať prácu kováčov, prezrieť si ručne robené hrnčiarske výrobky, ochutnať na ohni pečené placky s rôznymi náplňami, mäso na ražni, no hlavne skúsiť kvalitu tohtoročného burčiaku.

Miest na ochutnávku burčiakov - mázhausov - bolo veľa a v každom z nich boli na výber minimálne 2 burčiaky. Červené, ružové aj biele, kyslejšie, sladšie aj sladké ako med, len si stačilo vybrať. Atmosféru slnečného dňa podčiarkoval kultúrny program v centre mesta a raritou bol aj flašinetista vyhrávajúci pri hustopečskom informačnom centre.

No a nezabudnuteľný bol aj stredoveký sprievod. Prvý išli bubeníci a "burčáková policie", po nich vlajkonosiči. Nasledovali hradní páni na kočoch chránení ozbrojenými ťažkoodencami, dámy a páni v najrôznejších odevoch stredoveku. Pokračovali vozy so zástupcami jednotlivých obcí - členmi "Burčákové unie". Celý sprievod bol poprepletaný domácimi zvieratami - koňmi, somármi, kozami, kravou s teliatkom. Úsmev na tvári vyvolal aj malý psík, ktorý pokojne sedel na koči vedľa pohoniča. V sprievode išla aj lama, ktorá síce medzi domáce zvieratá nepatrí, no o to väčší vzbudila záujem. Páni zo stredovekého sprievodu nezabudli ani na pradávny zvyk - obdarovať prihliadajúci sa dav (poddaných) rozhadzovaním mincí, ktoré však dnes (pre radosť detí) zamenili za hrste cukríkov. Sprievod uzatvárali maskoti - symboly obce Hustopeče - strapec hrozna a mandľa.

 


Odchod : Bratislava (Hl.st) 9:00, (Patrónka) 9:05, Stupava (Aut.st) 9:15, Malacky (Billa) 9:30
Návrat   : na tie isté parkoviská do 18,00 hod.

   Gulášový festival v Mikulove

Termín  19.10.2013
Cena dopravy  14.00€ / sedadlo
  

Mikulov, guláše, víno a Ščamba

Jesenná sobota ako z obrázku, slnko a pohoda. Tak sme sa vybrali na už 8. ročník Gulášfestu v Mikulove, ktorý usporadúva hotel Zámeček na okraji moravskej obce Mikulov.

Za tých 8 rokov existencie tohto kultúrneho podujatia, ktorého základnou témou je súťaž vo varení gulášu, sa festival rozrástol do takých rozmerov, že priestor pred hotelom je doslova preplnený ľuďmi. Veď okolo 14-tej hodiny vraj bolo na tomto festivale 6 500 ľudí ! Tak isto aj počet súťažiacich tímov (z Rakúska, Maďarska, Slovenska, Poľska a Českej republiky) sa z roka na rok zvyšuje (tento rok ich tam bolo viac ako 50) a tým sa tento festival stal najväčšou medzinárodnou súťažou vo varení gulášu v Čechách.

Súčasťou varenia a ochutnávky gulášu je aj ochutnávka vín v miestnej vínnej pivnici a trh v priestoroch pred hotelom zameraný skôr na remeselnú výrobu a gastronómiu a tak isto aj súťaž v jedení gulášu či súťaž v "gúlání sudu" na čas. Nemôžem samozrejme zabudnúť ani na fontánu, z ktorej o 14-tej hodne tieklo mladé tohtoročné víno!

Milým prekvapením bolo vystúpenie hudobnej skupiny Ščamba z Trsteného pri Hornáde (pri Košiciach). Títo blázniví chalani spravili takú šou, že ostatné hudobné skupiny nemali šancu sa dostať k slovu. Ja som s niektorými účastníkmi tohto výletu odišla po 14-tej do centra Mikulova na jeho prehliadku, no tí, čo zostali na Gulášfeste cestou domov v autobuse rozprávali, že len potom sa Ščamba rozbesnila!

(Ak neviete, kto to sú, tak sa pozrite sem a počkajte si aj na ich slovné komentáre)

Ale späť k výletu. V Mikulove bol voľný program, každý si prezrel to, čo ho zaujímalo. Nakoniec sme sa o 18-tej všetci stretli pri autobuse a pobrali sme sa domov.

Väčšinu mojich dojmov z výletov tu končím, no tento výlet mal ešte svoje pokračovanie - asi kilometer pred Malackami sme na pravej strane autobusu začuli syčanie a autobus sa rozkýval - dostali sme defekt! 

Vďaka vodičovej šikovnosti sme bezpečne pristáli na okraji diaľnice, no pneumatika bola "na šrot"! Okamžite sme obaja začali zháňať náhradnú dopravu, aby sme osadenstvo autobusu odviezli domov. Nebudem tu písať o tom, prečo sme na náhradný autobus čakali 2,5 hodiny (bolo by to nadlho a ešte keď to píšem, tak mi je zle z toho, ako nás ten náhradný autobus oklamal).

Hlavné však je, že všetci nakoniec v zdraví dorazili domov a ja aj vďaka tomu defektu môžem napísať, že sme zažili bohatý a dlhý deň :-).

A ešte jedna poznámočka. Nezávislá porota zložená z náhodne vybraných návštevníkov festivalu určila, že najlepší guláš tento rok navarilo družstvo Kúpalisko Podhájska. Gratulujem !


Odchod : Bratislava (Hl.st) 9:00, (Patrónka) 9:05, Stupava (Aut.st) 9:15, Malacky (Billa) 9:30
Návrat   : na tie isté parkoviská do 18,00 hod.

   Bazilika v Ostrihome a ostrihomské vianočné trhy

Termín  30.11.2013
Cena dopravy  22.00€ / sedadlo
  

Vianočné trhy bez trhov


Založila som si takú tradíciu, že každý "cestovateľský rok" zakončím tromi Vianočnými trhmi v troch mestách z troch štátov. Minulý rok to bola Budapešť, Brno a Trnava, rok predtým Maďarsko tak isto reprezentovala Budapešť a tak som tento rok chcela ísť na maďarské Vianočné trhy niekam inam.

Tak som vybrala Ostrihom - dosť veľké a významné mesto na to, aby som sa mohla spoľahnúť na to, že Vianočné trhy usporiada. Pri Vianočných trhoch je dosť dôležité, aby bolo v programe aj niečo iné ako len trhy a ideálne také, kde sa dá trošku zohriať. V Budapešti to bola Bazlika Svätého Štefana, v ktorej sme strávili určitý čas a Ostrihom mi vyhovoval práve preto, že jeho dominanta, Ostrihomská bazilika, patrí medzi najkrajšie európske skvosty. Výhodou bola aj miestna sprievodkyňa sprevádzajúca v slovenčine.

Deň ako taký sa vydaril : pred bazilikou nás už čakala sprievodkyňa a počas viac ako 2,5 hodinovej prehliadky bola s nami aj v krypte a aj v klenotnici, kde nám o všetkom dopodrobna rozprávala. Po prehliadke baziliky sme si dali prestávku v reštaurácii a o pol štvrtej sme sa vybrali do centra Ostrihomu. Po ceste sme sa ešte pár krát zastavili pri významných budovách mesta, až sme dorazili k úplne prázdnemu námestiu !

Bolo 16 hodín, mesto mŕtve, ani náznak vianočnej výzdoby (tá nebola ani v bazilike) ... jednoducho ... "skapal pes".

Výletníci boli už dopredu informovaní o tom, že tento výlet bude skôr o bazilike, pretože o tom, či nejaké Vianočné trhy v Ostrihome budú, sa sprievodkyňa na miestnom úrade nedopátrala ani deň pred našim plánovaným príchodom.

Tak sme aspoň minuli posledné forinty na výborné zákusky v miestnej cukrárni, maďarskú klobásu sme kúpili v miestnej večierke (inak je fakt dobrá!) a nechápavo sme sa pobrali na spiatočnú cestu.

A ja nechápem doteraz, ako je možné, že tak slávne mesto s takou významnou pamiatkou ako je Ostrihomská bazilika a s tak krásnym námestím neusporadúva Vianočné trhy. Pokojne by mohli konkurovať Budapešti !


Odchod : Malacky (pri Bille) o 6:30, Bratislava (Patrónka) o 6:50, Bratislava (SAV) o 6,55
Návrat   : na tie isté parkoviská do 21:00 hod.

   Vianočné trhy v moravskom Olomouci s prehliadkou Olomouca so sprievodcom

Termín  14.12.2013
Cena dopravy  16.00€ / sedadlo
  

Olomouc nie je len Flóra


Posledný výlet v tomto roku (Vianočné trhy v Olomouci) sa ráno nejavil veľmi pozitívne - meteorológovia síce na tento deň hlásili slnečno, no po celej ceste do Olomouca občas mrholilo. 

V Olomouci slnko síce tiež nevyšlo, ale tam aspoň nepršalo a nefúkal vietor. Ďalšou perličkou bolo, že ani ja ani šofér, sme v Olomouci ešte neboli, no mali sme veľmi dobré inštrukcie k tomu, aby sme bez problémov zaparkovali a aj sa nám to hneď na prvý krát podarilo. Sprievodca si pre nás prišiel na parkovisko a nás čakali 2 hodiny prechádzky po tomto úžasnom meste sprevádzané odborným výkladom.

Poviem vám, už dávno ma nejaké mesto tak pozitívne neočarilo. Olomouc je ozajstná perla Moravy - a aj bez toho všetkého "naj", čo sme sa od sprievodcu o Olomouci dozvedeli. Dve námestia s množstvom fontán, morový stĺp, radnica s orlojom, prekrásne historické budovy, kostol Sv. Michala a katedrála s vežou vyššou ako je veža chrámu Sv. Víta v Prahe ... na Olomouc vám jednoducho nestačí ani celý deň, nieto ešte dvojhodinová prehliadka!

Prehliadka mesta skončila pri Arcibiskupskom paláci, kde sme mali objednaný vstup. Tu sme sa okrem iného dozvedeli aj to, že nebyť miestneho biskupa (meno nie je podstatné), tak by sa kariéra Wolfganga Amadeusa Mozarta skončila veľmi skoro, lebo keď Mozart ako 11 ročný s rodičmi v Olomouci pobýval (unikali z Viedne pred čiernymi kiahňami), tak tu na kiahne aj ochorel a nebyť už spomínaného biskupa, ktorý ho v tomto paláci ubytoval a zohnal a zaplatil mu vynikajúceho lekára, tak by možno Wolfgang Amadeus Mozart v Olomouci zomrel. A on sa nielenže vyliečil, ale tu aj zložil 6. symfóniu F dur !

Po prehliadke paláca sme sa presunuli na Vianočné trhy. Už sa stmievalo, takže vynikol tisíckami svetiel ozdobený Vianočný stromček umiestnený pred radnicou a aj množstvo vysvietených stánkov umiestnených tak na Hornom ako aj Dolnom námestí. 




Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 9:00, (Patrónka) 9:05, Stupava (Aut.st) 9:15, Malacky (pri Bille) 9:30
Návrat   : na tie isté parkoviská do 21,00 hod.

   Zámok Rájec Jestřebí vyzdobený kaméliami a prehliadka pivovaru v Černej Hore (Česká republika)

Termín  15.03.2014
Cena dopravy  15.00€ / sedadlo
  

Prvý výlet v tomto roku v znamení kvetov a piva


Celý týždeň pred sobotou, kedy sa tento výlet konal, bolo nádherné slnečné počasie. Dokonalá jar. Predpovede hlásili prudké ochladenie, zamračené a dážď a ja som dúfala, že sa aj tento krát netrafia, no teraz im to, ako naschvál, vyšlo.

Už ráno v Bratislave veštilo zamračený deň ... a veru, nezlepšilo sa to. Mali sme však v pláne interiéry zámku v Rájci nad Svitavou a prehliadku pivovaru v Černej Hore, takže nám to počasie až tak nevadilo.

Zámok v Rájci je zvonka dosť ošumelá budova s nevzhľadnou prskajúcou fontánou v parku pred vchodom, no tým sa netreba nechať odradiť. Vnútro zámku bolo v tomto čase vyzdobené desiatkami rôznofarebných krov kamélií a ešte väčším počtom kvetinových aranžmánov, tento rok v téme "Kamélie a ruže".

exteriér zámku v Rájci vstupná hala zámku v Ráíjci vyzdobená kaméliami

Záplava rôznofarebných kvetov podtrhovala krásu barokových interiérov stavby, ktorá patrila rodu Salm až do roku 1945. Zaujímavosťou je, že posledná pani barónka tohto rodu, ktorá na zámku prežila svoje detstvo, ešte stále žije neďaleko zámku. Rod však má aj dnes pokračovateľov, lebo jej deti žijú v Rakúsku.

Prehliadka zámku končila v knižnici s množstvom zväzkov, ktorá bola inštalovaná v duchu slobodomurárstva. V čase, keď bol tento rád už zakázaný, schádzali sa jeho členovia práve v tomto zámku a dôkazom toho boli aj vystavené stanovy rádu a tak isto ľudské kostry zhotovené z dreva, ktoré slúžili na tajné slobodomurárske obrady.

kvet kamélie - jednodenný výlet do zámku v Rájci kvetové aranžmány v zámku v Rájci - výlet na jeden deň

Po prehliadke zámku sme sa pešo presunuli do neďalekých skleníkov, ktoré sa špecializujú práve na pestovanie kamélií.

Autobus nás potom odviezol do Černej Hory, kde sme si v miestnej reštaurácii hotela Sladovna oddýchli a o 15-tej sme sa zúčastnili prehliadky černohorského pivovaru, ktorý vyrába 14 druhov piva a niekoľko druhov limonád.

pivná pomoc - predvádzacie vozidlo pivovaru v Černej Hore sprievodca v pivovare Černá Hora rozpráva o procese výroby piva

Medzi zábavné príhody v podaní sprievodcu patrilo aj rozprávanie o tom, že práve v tomto pivovare sa pred rokmi vyrábal fľaškovaný "opunciový" čaj pre Čínu. Manažment pivovaru však k dodávke fliaš s čajom, ktoré putovali loďou po mori do Číny mesiac, vždy pribalil aj pár prepraviek s černohorským pivom. Výroba čaju sa po čase zrušila a do Číny sa teraz vozí už len pivo :-).



Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 8:00, (Patrónka) 8:05, Stupava (Aut.st) 8:15, Malacky (pri Bille) 8:30
Návrat   : na tie isté parkoviská do 19,00 hod.

   Sárvár - prehliadka hradu Nádašdyovcov a kúpanie v slanej termálnej vode (Maďarsko)

Termín  22.03.2014
Cena dopravy  18.00€ / sedadlo
  

Po stopách Bátoryčky a kúpanie v Sárvári


Na dnešok bol naplánovaný výlet do tak trošku aj našej histórie a na regeneráciu v termálnej vode šárvárskeho kúpaliska.

Z Bratislavy sme vyrazili skoro ráno, aby sme si tento deň užili čo najviac. Slniečko nám svietilo a tak nám cesta do Sárváru ubehla veľmi rýchlo. Hradom v Sárvári nás sprevádzal sympatický sprievodca a ako prvú nám ukázal expozíciu husárstva, ktorá je v takejto podobe jedinou expozíciou v Európe. Slovo husár vraj pochádza zo srbčiny, kde znamená niečo také ako zbojník. Zbraňami husárov boli najprv šable a chodili pešo, neskôr však už ku každému husárovi neodmysliteľne patril kôň. V jednej časti expozície predstavujúcej vývoj husárstva to bolo doložené aj množstvom pokálov, ktoré husári ako džokeji vyhrali v jazdeckých pretekoch. Dokonca sa ako jazdci na koňoch zúčastnili aj olympijských hier v Berlíne v roku 1936 a jeden z nich tam získal bronzovú medailu.

Husári ako vojenské jednotky ešte bojovali v 2. svetovej vojne a v roku 1945 potom zanikli.

Po zoznámení sa s dejinami husárov sme sa presunuli do najkrajšej sály šárvárskeho hradu, ktorú dal postaviť a vyzdobiť vnuk Ladislava Nádašdyho. "Starý" Nádašdy bol význymný bojovník proti Turkom a jeho vnuk dal výjavy z jeho najvýznamnejších bitiek vyobraziť na strope sály. Veľmi zaujímavé bolo predstavenie veľkej skrine s tajnými zásuvkami, ktorá je v tejto sále umiestnená. Sprievodca prekročil šnúru, ktorá zabraňuje vstupu návštevníkov ku skrini, navliekol si biele rukavičky a postupne nám otváral jednotlivé zásuvky. Tá skriňa mala snáď 300 rokov a na žiadnom inom hrade či zámku som ešte nevidela, aby sa takej pamiatky niekto čo i len dotkol, nieto s ňou ešte manipuloval!

S "našou" Bátoryčkou sme sa "stretli" až na konci prehliadky hradu. Tu nám sprievodca povedal, že aj napriek bádaniu mnohých historikov sa dodnes nedá vierohodne doložiť, či sú povesti o jej zverstvách pravdivé, alebo či to boli len politické machinácie, ktoré sa snažili ju obrať o obrovský majetok, ktorého majiteľkou sa po smrti svojho manžela, Ladislava Nádašdyho, stala.

Sprievodca nám povedal, že keď na hrad prídu návštevníci zo západnej časti Európy, tak že sa pýtajú, kedy budú vidieť "krvavú vaňu", v ktorej sa Alžbeta Bátoryová kúpala. Samozrejme, že také nič tu nie je a sprievodcovia na tomto hrade sa snažia rozprávať o "Krvavej grófke" čo najpravdivejšie.

Po prehliadke hradu sme sa presunuli do miestneho termálneho kúpaliska, kde sme pobudli do 18-tej hodiny.



Odchod : Bratislava (Patrónka) 6:40 hod, Bratislava (Hl.stanica) 6,50 hod.
Návrat   : na tie isté parkoviská do 22,00 hod.

   Sopron - prehliadka mesta a maďarský Versailes - esterháziovský zámok Fertőd (Maďarsko)

Termín  05.04.2014
Cena dopravy  18.00€ / sedadlo
  

Zákusky v Soproni a vylepšený Fertőd


Aj napriek tomu, že "Ilko" na tento deň predpokladal prívam červeného piesku z africkej púšte a internetové predpovede počasia zas mierny dážď, vybrali sme sa o 9,00 hod. na prehliadku maďarského mesta Sopron spojenú s návštevou neďalekého zámku nazývaného aj maďarské Versailles - eszterházyovského Fertődu.

Do Sopronu sme dorazili pred 11-tou a tu sa na nás usmievalo ešte zubaté, no aj tak teplé aprílové slnko. S pani sprievodkyňou sme sa preto vybrali spoznávať toto vraj najkrajšie stredoveké mesto Maďarska. A to "vraj" môžem hneď aj vypustiť, pretože Sopron nás naozaj očaril!

Zachovalé mohutné stredoveké hradby postavené na rímskych základoch, Ohňová veža so supermoderným informačným centrom, stredoveká ulička akoby kópia "Zlatej" uličky v Prahe, uchvacujúci "Kozí" kostol, kláštor uršulínok, pozostatky židovskej štvrte ... a to všetko čisté, upravené, udržiavané, na každej budove nápis o jej minulosti ... to je Sopron, ktorý sa naozaj oplatí navštíviť!

Po viac ako hodinovej prehliadke tohto uchvacujúceho mesta s jeho komornou atmosférou sme sa rozišli do miestnych kaviarní a reštaurácií, ktorých je tu naozaj dostatok a neodpustili sme si ochutnávku vychýrených maďarských zákuskov, na ktoré sem chodia aj maškrtníci z blízkeho Rakúska. 

Aby nám však na tento deň nebolo málo, pustili sme sa do vychutnávania "čerešničky na torte" a tou bol zámok Fertőd. 

V priestoroch, kde boli kedysi sýpky na kukuricu a obilie, tam, kde vzácny drahý mramor rozbili kolesá traktorov a kde boli traktorové opravárenské dielne, tak tam za pomoci financií Európskej únie - po desaťročí namáhavých reštaurátorských prác - sa z popola obnovil skvost, ktorý už "starý" Eszterházy staval pod heslom : "čo si môže dovoliť cisár, môžem si dovoliť aj ja"!

Tým "starým" Eszterházym som myslela Miklósa Eszterházyho, ktorý tento zámok začal stavať a v jeho diele potom pokračovali jeho potomkovia.

Práce na zámku ešte zďaleka nie sú ukončené, postupne sa dopĺňa aj nábytok a upravuje okolitý rozsiahly park, no už teraz vás očarí jeho nádhera. Sály, kde kedysi hrával orchester Jozefa Haydna a kde sa tancovalo sú ohromujúce aj napriek tomu, že  veľkoplošné obrazy, ktoré pokrývali bočné steny sál, sa sem už nikdy nevrátia. Tak isto nádherné sú obytné priestory "ženského" aj "mužského" krídla - samozrejme bez kúpeľní, pretože v čase najväčšej slávy zámku sa šľachta nekúpala. Opravím. Lepšie povedané - kúpala, ale len 3 krát do roka - na najväčšie cirkevné sviatky (aspoň tak nám to povedal miestny sprievodca).

Navštívili sme aj časti zámku, ktoré sú zreštaurované len čiastočne (ešte tam chýbali podlahy), no kde sú už nainštalované vzácne čierne nástenné tapety, z ktorých každá jedna mala v dobe jej zhotovenia cenu 100 kráv a tých tapiet je tu 10!

Po prezretí zámku sme sa plní dojmov pobrali domov vďační za to, že piesok ani dážď sa dnes nekonal a vybrali sme si cestu popri Neusiedlerskom jazere, zhodou okolností okolo Frauenkirchenu. A tak sme si ešte dali zastávku aj tu a prezreli sme si miestnu baziliku. Potom sme sa už však naozaj vybrali priamo do Bratislavy, kam sme dorazili pred 20. hodinou.



Odchod : Stupava (aut.st) 8:35, Bratislava (Patrónka) 8:45 hod, Bratislava (Hl.stanica) 8,55 hod.
Návrat   : na tie isté parkoviská do 21,00 hod.

    Kroměříž - výstava kvetov Floria jaro 2014 (Česká republika)

Termín  03.05.2014
Cena dopravy  16.00€ / sedadlo
  

Výstava kvetov aj napriek vetru a zime


Ešte v piatok pred výletom bolo celkom pekne a aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia na sobotu sme verili, že sa počasie snáď umúdri. Neumúdrilo sa, no keďže je vhodné aj v zlom hľadať to dobré, boli sme radi, že v Kroměříži aspoň nepršalo - na rozdiel od lejaka v Bratislave.

Takže prvé pozitívum tohto dňa som už uviedla a teraz idem k ďalším. Na výstavisku Floria v Kroměříži som bola prvý krát a veru, veľmi milo ma prekvapilo. Je to nový areál, kde sú všetky stánky predajcov umiestnené v rovnobežných radoch a prikryté plechovými strechami, takže v prípade dažďa na ne neprší. Medzi jednotlivými radmi striech je zas pristor, kde sú vytvorené skalničky, japonské záhrady či bonsajové "sady", sem tam s umelým vodopádom a jazierkami. Keby nebolo tak zima a nefúkal vietor, tak by sa tu dalo hodiny prechádzať a posedávať.

Veľkým pozitívom bol aj dostatok toaliet a reštaurácia, kde sa jedlo vydávalo ako na bežiacom páse - veď pri takom návale návštevníkov museli stíhať!

Súčasťou areálu je aj murovaná hala a to bol raj kvetov. Tulipány, narcisy, ľalie, kaly - všetkých farieb, tvarov a veľkostí. Čierny tulipán aj kalu poznám, no zelený tulipán a ružovú kalu som videla po prvý krát. Boli tu vystavené aj pekné kvetinové aranžmány.

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázok  Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázok

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázok 

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázok Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázok 

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázok

No a čo dodať o predávanom tovare? Okrem najnovších, najlepších a jedinečných "nutností" do domácnosti typu "teleshoping" tu bolo v ponuke naozej množstvo záhradníckych potrieb - od hnojív, ochranných postrekov, záhradníckeho náradia až po cibuľky  a hotové sadenice najrôznejších kvetov. 

Po prehliadke výstaviska a nákupe kvetov sme sa všetci presunuli do centra Kroměříža. Niektorí si prezreli Arcibiskupský palác, Kvetnú či Podzámockú záhradu, výstavu venovanú miestnemu rodákovi, Maxovi Švabinskému, alebo sa radšej zohrievali v miestnych reštauráciách či kaviarničkach.

Niekoľkí sme (aj napriek zime a vetru) využili možnosť povoziť sa po rozsiahlej Podzámockej záhrade elektrickým vláčikom. Ešte šťastie, že každý dostal deku, aby sa aspoň na chvíľu zohrial :-).


Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 7:00, (Patrónka) 7:05, Stupava (Aut.st) 7:15, Malacky (pri Bille) 7:30
Návrat   : na tie isté parkoviská do 20,00 hod.

   Hrad vo Visegrade a Sissin zámok v Godollo (Maďarsko, Dunajský oblúk)

Termín  10.05.2014
Cena dopravy  25.00€ / sedadlo
  

Úžasný výhľad z hradu Visegrad a zámok cisárovnej Sissi v Gödöllő


Na tento výlet až za Budapešťou sme sa vybrali skoro ráno. Čakala nás dlhá cesta, ktorej prvou zastávkou bol hrad Visegrad. V Bratislave to síce vyzeralo na trošku daždivé počasie, no počas cesty do Maďarska sa vyčasilo a všetkým nám bolo jasné, že nás čaká slnečný deň.

Hrad Visegrad je vlastne zrúcanina, no krásne ho zakonzervovali a niektoré jeho časti nanovo zastrešili. V tých priestoroch je panoptikum - výstava voskových figurín, ktoré znázorňujú najslávnejšiu udalosť, ktorá sa tu odohrala - stretnutie troch panovníkov v roku 1335. Jedna z figurín znázorňuje aj malého Karola IV., ktorý sa tohto stretnutia zúčastnil so svojim otcom, Jánom Luxemburským. Karol sedí za malým stolíkom a kŕmi psa. Vo vedľajšej miestnosti sú nainštalované voskové figuríny znázorňujúce tanečnú zábavu tých čias. Nemôžem zabudnúť spomenúť repliku Svätoštefanskej koruny, ktorá je tu vystavená spolu s jablkom a žezlom - na jej originál sa môžete ísť pozrieť do maďarského parlamentu v Budapešti. Dosť však dejín, spomenúť musím aj úžasný výhľad z hradného kopca. Vďaka slnečnému počasiu sme dovideli naozaj ďaleko a Dunaj sa nám ukázal v celej svojej kráse.


Panoptikum na hrade Visegrad - voskové figuríny - mladý Karol IV. kŕmi psa Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - voskové figuríny na hrade Visegrad - tanec v stredoveku

Po prehliadke hradu sme sa na chvíľu zastavili v miestnej reštaurácii a pochutili sme si na maďarských špecialitách. Potom sme znova nastúpili do autobusu a vydali sme sa až za Budapešť, do mesta Gödöllő, v ktorom je rovnomenný zámok. Poviem vám, že Fertod je nádherný, no úprimne, teda aspoň podľa mňa - na Gödöllő sa nechytá.

Je pravdou, že na rozdiel od Fertodu sa Gödöllő zbiera z popola už takmer 30 rokov, no treba uznať, že Maďari si dali naozaj záležať!

Oba zámky majú podobnú povojnovú históriu - po odchode ich posledných majiteľov z nich zostali ruiny. Zničené v nich bolo všetko. Gödöllő síce do 60. rokov slúžil ako ústav sociálnych služieb, no podľa dobových fotografií a filmu z toho obdobia, ktoré to verne zachytávajú (jedna časť expozície sa zaoberá pôvodným stavom zámku a postupom rekonštrukčných prác), bol na zaplakanie. Rekonštruovať ho začali dakedy v roku 1986.

Jeho prehliadka je rozdelená na 2 časti - v podstate na dobu, kedy ho obývali Grassalkovichovci, ktorí ho dali postaviť a na dobu, kedy tu mal letné sídlo rakúsky cisársky pár - František Jozef I a Alžbeta Bavorská, prezývaná aj Sissi. Je vidieť že Maďari si ju vážia a expozícia venovaná jej životu je tu naozaj obsiahla. Je však aj pravdou, že ona sama mala Maďarsko veľmi rada a do Gödöllő chodila veľmi často.

Zaujímavou časťou prehliadky je aj izba, ktorú som ja nazvala "izba v premenách času". Počas rekonštrukčných prác v jednej rohovej izbe zistili, že jej maľby majú 4 vrstvy. Postupne ich odkrývali a vznikol tak pozoruhodný pohľad na to, ako sa tá izba postupne menila. Aby to bolo vidieť lepšie, je v nej maketa jej samotnej, kde je zobrazená vo všetkých prevedeniach - modrý salón, fialový salón, neskôr ju predelili na 2 časti a keramické kachle zamurovali, čím vznikli 2 izby pre seniorov v čase, keď tu bol domov pre seniorov. Najzaujímavejšia sa mi však zdala 4. varianta, keď túto rohovú izbu prestavali úplne a to tak, že tu vznikol byt pre riaditeľa(?). Predsieň, dve izby, keramické kachle sa "odmurovali" a odstránili, steny sa vykachličkovali a tak vznikla kúpeľňa :-).

Dnes už sú kachle na svojom mieste a biely pás na stene znázorňuje, kde bola stenou rozdelená na 2 časti. 

Expozícia zámku v Gödöllő je naozaj rozsiahla a v niektorých momentoch sa mi doslova zdalo, že to nemá konca. Neznamená to však, že by to bolo zlé. Práve naopak! Myslím tým množstvo sprístupnených priestorov a rozsiahlosť expozície. Po skončení prehliadky sme si ešte chvíľu posedeli v parku a potom sme sa už pobrali domov na Slovensko.



Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 7:00 hod.
Návrat   : do 21,00 hod.

   České Budějovice a zámok Hluboká + Jindřichuv Hradec, návšteva pivovaru Budvar a predstaviteľa pravého českého dedinského baroka - malej obce Holašovice (Česká republika)

Termín  07.06.2014
Cena dopravy  65.00€ / sedadlo
  

 Zo zájazdu, ktorý ani nemal byť, sa "vykľul" jeden z najlepších ...


O tento zájazd dlho nikto nejavil záujem. Za dva dni sme mali navštíviť hrad a zámok v Jindřichovom Hradci, pivovar Budvar v Českých Budějoviciach, so sprievodcom sa prejsť po centre Budějovíc ... a druhý deň boli v pláne Holašovice a zámok Hluboká.

Ubytovanie v hoteli v Českých Budějoviciach som objednala ešte začiatkom roka, no vzhľadom k nezáujmu o tento zájazd som ho koncom apríla radšej zrušila. Dokonca som na sobotu naplánovala náhradný program - prehliadku Trnavy so sprievodcom a návštevu kaštieľa v Dolnej Krupej, kde sa v tento deň konala Slávnosť ruží.

Zrazu sa však zájazd do Českých Budějovíc začal napĺňať, aj hotel som zohnala ... a pár dní pred jeho realizáciou sa konečne začalo aj počasie javiť ako letné.

Vyrazili sme preto skoro ráno z Bratislavy na cestu do Jindřichovho Hradca, kde je tretí najväčší hradný areál v Čechách. Uchvacujúca bola čierna kuchyňa, akú som doteraz na žiadnom inom hrade či zámku nevidela a "bombou" bolo aj to, že je dodnes funkčná - okrem iného tam v chlebových peciach dodnes občas pečú chlieb!

Po prehliadke zámku a prestávke na obed sme sa odviezli do pivovaru Budvar v Českých Budějoviciach. Ja pivo nepijem, no toto pivo je vraj výborné, čo potvrdili aj mnohí z tých, čo na tejto prehliadke toto pivo ochutnali priamo z "tanku" v pivnici, v ktorej boli len 2 stupne C. Najzaujímavejšia však bola plniaca linka v hale veľkej ako 2 telocvične. Ne jednej strane začínala zálohovanými fľašami s etiketami, ktoré bolo treba odstrániť a fľaše umyť, potom pokračovala plnením fliaš pivom, ich sterilizáciou a nalepením etikety na fľaše a končila prepravkami plnými pivových fliaš nachystanými na expedovanie.

Tešili sme sa aj na prehliadku centra Českých Budějovíc, no ako naschvál sa tu v tento deň konal medzinárodný polmaratón, námestie bolo plné jeho účastníkov a hudba a komentár boli tak nahlas, že sme skoro nepočuli nášho sprievodcu. Nakoniec sme sa však presunuli do bočných uličiek a pokračovali sme v poznávaní histórie tohto mesta tam.

Na druhý deň sme sa z Českých Budějovíc pobrali na západ, aby sme navštívili malú obec Holašovice, ktorej námestie obklopuje už stáročia 17 usadlostí. Do niektorých dvorov sme mohli aj vojsť a prezrieť si rozloženie budov.

V Holašoviciach sme pobudli asi hodinu, no na každom už bolo vidieť, že sa nevie dočkať toho najväčšieho tohtovíkendového cieľa - prehliadky zámku Hluboká.

Hluboká nás všetkých uchvátila. Nielen zovňajškom, ale hlavne interiérmi. Taká nádhera sa len tak nevidí! Naozaj treba uznať, že chýr o kráse reprezentačných priestorov tohto zámku je pravdivý.

Nikam sme nemeškali, všade bol dostatok času na prehliadky a k tomu bolo ešte aj nádherné slnečné počasie.







Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 5:00, (Patrónka) 5:05, Stupava (Aut.st) 5:15, Malacky (pri Bille) 5:20
Návrat   : na tie isté parkoviská do 22,00 hod.

   Festival levandule na jedinom poloostrove Balatonu - v mestečku Tihany a prehliadka kaštieľa Feszteticsovcov v Keszthely (Maďarsko)

Termín  21.06.2014
Cena dopravy  22.00€ / sedadlo
  

Levandule v Tihany a tretí najväčší maďarský zámok v Keszthely


Maďarsko je našimi turistami menej objavované ako iné okolité štáty. Všetky "objavné" cesty väčšinou končia Budapešťou a ďalej ... sa akosi nechce. Aj Balaton - kedysi najnavštevovanejšia destinácia Maďarska - akosi vypadol z cieľov našich turistov.

Preto sme sa v túto sobotu rozhodli ísť nižšie pod Budapešť a navštíviť dve krásne miesta na pobreží Balatonu - mestečko Tihany ležiace na jedinom polostrove Balatonu, preslávené pestovaním levandule a zámok v meste Keszthely položený o 65 km ďalej, na západnom brehu Balatonu.

Je pravdou, že od spoznávania Maďarska nás odrádza aj absencia diaľnice, ktorá smerom k Baltonu nie je a tak cesta autobusom to Tihany trvala viac ako 3,5 hodiny. Ešte pred príchodom do mestečka Tihany (kde bol tento týždeň festival levandule) sme sa zastavili na levanduľovom poli, kde si mohli záujemcovia tento kvet vlastnoručne natrhať a samozrejme aj spraviť "fialové" fotky tejto liečivej upokojujúcej byliny. Pôvodne sme mali na návštevu Tihany vyhradené 3 hodiny a táto zastávka nám z tohto času trošku ubrala, no nevyfoťte sa v tej fialovej nádhere !

V Tihany sme mali rozchod, vrámci ktorého si niektorí prezreli miestne Opátstvo, iní si zasa prezerali množstvo obchodíkov s typickými maďarskými produktmi a samozrejme, výrobkami z levandule. Z terasy pri Opátstve bol nádherný výhľad na Balaton.

Niektorým boli 3 hodiny strávené v Tihany málo, no vzhľadom k vzdialenostiam sa to inak spraviť nedalo. Čakal nás totižto ešte zámok v Keszthely, ktorý je po Gödöllő a Fertőde tretím najväčším zámkom v Maďarsku. Vlastnili ho Feszteticsovci. Založili tu prvú vysokú školu poľnohospodársku s názvom Helikon a tak sa teraz aj expozícia v zámku volá Helikon múzeum. Okrem interiérov zámku je tu veľmi pekné múzeum kočov s viac ako 50-timi exponátmi, skleník s názvom Palmárium a Poľovnícke múzeum, v ktorého podkrovných priestoroch je nainštalované koľajisko s elektrickými vláčikmi.

Každý si prezrel, o čo mal záujem, niektorí navštívili aj neďaleké centrum mesta a potom sme sa už vybrali na spiatočnú cestu domov.

pole s levanduľou pri meste Tihany v Maďarsku, kde bolo možné si levanduľu natrhať - výlet s Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk Fialový bicykel vo farbách levandule v meste Tihany v Maďarsku pri Balatone - výlet s Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk Paprikový dom v meste Tihany v Maďarsku pri Balatone - výlet s Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk Opátstvo v Tihany - za ním je terasa s krásnym výhľadom na Balaton, Maďarsko - výlet s Cestovná agentúra jednodenne-vylety.skZámok v Keszthely v Maďarsku pri Balatone - výlet s Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk Biely šľachtický pohrebný koč v Múzeu kočov v zámku v Keszthely v Maďarsku pri Balatone - výlet s Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk


Odchod : Bratislava (Patrónka) 5:50, Bratislava (Hl.stanica) 6:00 hod.
Návrat   : na tie isté parkoviská do 22,00 hod.

   Savaria karneval - od rímskych čias až po dnešok - jarmoky, kostýmy a zábava od rána až do večera v meste Szombathely (Maďarsko)

Termín  23.08.2014
Cena dopravy  19.00€ / sedadlo
  

 Staroveký Rím na vlastnej koži


Na tento výlet nás bolo LEN 22 plus ja. Veľmi som naň chcela ísť a som vďačná tejto úžasnej skupinke ľudí, že sme sa dali dokopy a išli sa pozrieť, čo za parádu to tí Maďari zas vymysleli. Obvolala som totižto všetkých svojich známych aj neznámych, pýtala som sa sprievodcov, no o Savaria karnevale v Szombathely nikto nepočul a ani tam nebol.

Po včerajšom zážitku to nechápem. Ja som totižto väčšiu parádu ešte nezažila!

Z Bratislavy sme vyrazili o 9-tej ráno a odvtedy sa počasie rozhodlo, že nám tento mnou vytúžený výlet pokazí. Nebo sa zatiahlo hroziacimi mrakmi, ktoré viac cez seba neprepustili ani jediný lúč slnka. Do 15-tej hodiny bolo aj napriek tomu príjemne, no potom to  začalo - chvíľu dážď, chvíľu bez dažďa. No a o 18-tej sa voda z neba začala liať nepretržite, takže sa ten najvytúženejší bod dnešného programu - karnevalový sprievod - nemohol konať, no o tom ešte neskôr.

Szombathely je naozaj veľké mesto s množstvom uličiek a tie boli doslova plné stánkov. Cukrovinky, šperky, remeselné výrobky, keramika, "serepetičky" všetkého druhu. Ja sama som tam narátala 4 samostatné pódiá, na ktorých nepretržite hrala hudba - maďarské ľudovky, cigánske, moderné, ale aj vážna hudba. A to nehovorím o programe mimo pódií, priamo v uliciach! To všetko bolo doplnené množstvom stánkov s výborným jedlom. Na pivnom námestí mali také značky piva (hlavne české), o ktorých som ani nepočula, a to nehovorím o pive malinovom či višňovom. No a bola tam aj vínna ulica s viac ako 20 stánkami s ponukou tých najlepších maďarských vín.

Veľmi zaujímavé bolo, že sami domáci, prepletajúci sa medzi stánkami a množstvom ľudí, boli oblečení v rímskych tógach. Muži, ženy, ale aj malé deti, celé rodiny ... to dávalo karnevalu ten pravý punc. Milé bolo, keď gladiátor v plnej zbroji tlačil v kočíku svojho syna :-).

No to, kde ste mohli zažiť Rím naozaj na vlastnej koži, bol park premenený na Historický tematický park s veľkou tribúnou, kde sa odohrával program, ktorý vás previedol históriou Savarie od čias Rimanov až po 17. storočie.

Keď som tam prišla ja, akurát začínali gladiátorské zápasy. Česi by povedali - úžasná podívaná! Predstavenie začalo modlitbou za úspešný priebeh hier, následne kňažky potreli svätenou vodou všetkých gladiátorov. Bol to súbor asi 30 mužov, ktorí na tento deň pripravil špeciálny program k 20. výročiu svojho založenia.

Gladiátori sa bili hlava - nehlava a o ich živote či smrti rozhodovali dvaja významní Rimania. Niekedy sa však sami nevedeli rozhodnúť, či vystrčiť prst hore alebo ho otočiť dole, a tak o pomoc požiadali nás, publikum. Ako pred 2000 rokmi :-).

Potom svoju show predviedol lukostrelec svetového formátu Lajos Kassai. Patrí medzi najlepších vo svojom obore - veď koľkí lukostrelci trafia z konského sedla všetkých 20 lietajúcich terčov s priemerom cca 30 centimetrov?

Nasledovalo predstavenie, ktoré predstavovalo nájazdy Hunov na rímske légie, čo v skutočnosti znamenalo ústup Rimanov z Pannonie, dnešného územia Maďarska.

Potom sme z tohto parku odišli a chceli sme si v jednej kaviarni, kde vystupovali brušné tanečnice, pozrieť ich umenie a tak isto aj vystúpenie predstavujúce únos žien z háremu, no program bol pod holým nebom pred kaviarňou a vtedy akurát začalo pršať a tak z programu nakoniec nič nebolo.

No a kvôli počasiu sa nekonal ani už spomínaná karnevalový sprievod. Okolo 18,30 sme sa v daždi postavili na chodníky lemujúce cesty, kadiaľ mal sprievod prechádzať, no neverili sme tomu, že zo sprievodu v takomto počasí niečo bude. V tom nás utvrdilo prechádzajúce auto s reproduktorom, kde sa hovorilo, že sa sprievod prekladá na nedeľu.

Škoda. No počasie si nevyberiete!

Kvapky dažďa nám bubnovali na strechu a okná autobusu po celej ceste do Bratislavy, kam sme prišli niečo pred 23. hodinou.

Aj napriek počasiu, ktoré nám neprialo, však mám z tohto výletu dobrý pocit. Bolo vidieť, že obyvatelia Szombathely sa naozaj snažili usporiadať veľkolepú akciu, kde sa naozaj nikto nenudí. A preto návštevu Savaria karnevalu zaradím aj do budúcoročného plánu. Veď nemôže pršať každý rok!



Odchod : Bratislava (Patrónka) 8:50, Bratislava (Hl.stanica) 9:00
Návrat   : na tie isté parkoviská do 22,30 hod.

   Osvienčim - 6 hodinová prehliadka koncentračného tábora so sprievodcom (Poľsko)

Termín  20.09.2014
Cena dopravy  33.00€ / sedadlo
  

Ako sme do Auschwitz viezli holubicu mieru.


Tak ako každý rok, tak som aj v tomto naplánovala jednu prehliadku Koncentračného tábora Auschwitz - Birkenau v poľskom Osvienčime.

Osvienčim - tábor smrti - poznávací zájazd ca jednodenné výlety

Asi tri dni pred plánovaným odchodom na výlet mi prišiel zvláštny mail. Jeden pán z Bratislavy ma v ňom prosil, či by som do Osvienčimu nezaniesla holuba, ktorý asi pred tromi týždňami priletel do haly, kde on pracuje. Aj s kolegami ho odchytili a z krúžkov, ktoré mal holub na nohe zistili, že je to "rodák" z Osvienčimu. Kontaktoval majiteľa a hľadal spôsob, ako holuba dopraviť domov. Našiel si na nete môj výlet a tak ho napadlo, že by sme ho tam mohli odviezť autobusom. Môj šofér s úsmevom skonštatoval, že holuba na "palube" autobusu ešte nemal, no keď už vozíme psov (na moje výlety si môžu výletníci vziať so sebou aj psa), tak prečo nie holuba?

Z Malaciek sme vyštartovali skoro ráno a na Hlavnej stanici v Bratislave, kde bola ďalšia nástupná stanica, ma už čakal dočasný majiteľ holuba s krabicou v ruke. 

Holub znášal cestu autobusom dobre a my sme šťastne dorazili do Osvienčimu. Kým som vybavovala vstup do tábora, tak už pri autobuse čakal Poliak, ktorý pre holuba prišiel. Povedal, že holub je ešte mladý a ešte sa ani nedá zistiť, či je to on alebo ona. Že je vo "výcviku" a že letel z inej časti Poľska domov a oddelil sa od kŕdľa a až neskôr sa mu ozvali z Bratislavy, že holub si po ceste asi zmyslel, že na Slovensku mu asi bude lepšie, tak zmenil kurz :-).

Teraz sa však v poriadku dostal k svojmu majiteľovi, ktorý mi ďakoval za to, že ho má opäť doma.

Mohla by som teraz už v písaní skončiť, ale už vám opíšem aj výlet, ktorý sme v tento deň absolvovali.

Z Bratislavy sme odchádzali ešte po tme, ale počasie pri Žiline nevyzeralo, že by nám tento deň malo priať. Práve tam začalo pršať a kvapky dažďa museli stierače autobusu odhŕňať ešte aj na poľskej strane. 

Avšak po príchode na parkovisko pred táborom pršať prestalo a takto to potom vydržalo celý deň.

Aj napriek tomu, že sme si mali prezrieť najprv Birkenau a až potom Auschwitz, mi sprievodkyňa povedala, že nech to dnes spravíme v klasickom poradí (Auschwitz - Birkenau), pretože poobede má prísť do tábora veľká židovská skupina a že to by ich bolo v Auschwitz ešte viac. Tak sme to teda nechali v klasickom poradí. 

Po viac ako trojhodinovej prehliadke Auschwitz sme sa autobusom presunuli do Birkenau. A práve tu nám vyšlo jesenné slniečko, ktoré nás aj so sprievodcami Michalom a Silviou sprevádzalo až do konca prehliadky. Vďaka tomu, že sme mali šesťhodinovú prehliadku tábora, sme mali čas aj na pokojné prezretie si Birkenau aj s miestami, ktoré nie sú súčasťou klasickej prehliadky tábora. Prešli sme celý tábor dookola, sprievodcovia nás zaviedli aj k Mexiku, Saune a Kanade, či na miesta, kde boli spaľovacie jamy. Obaja, Michal i Silvia, sa svojmu výkladu venovali svedomito a po celý čas nám dopodrobna rozprávali nielen o tom, ako tu museli väzni živoriť, ale aj množstvo príbehov väzňov, ktoré sa tu naozaj stali. Keďže majú obaja dlhoročné skúsenosti so sprevádzaním v tábore a už mnohokrát sa im stalo, že ním sprevádzali aj tých, ktorí tábor prežili, rozprávali nám teraz aj o stretnutiach s týmito bývalými väzňami. Musím skonštatovať, že nebolo otázky, na ktorú by nám nevedeli odpovedať.

Ja sama som bola v tábore už asi piaty krát a vždy sa zúčastňujem aj prehliadky. Možno si pomyslíte - ako môže, na takom hroznom mieste? Pre mňa však Auschwitz nie je symbolom smrti, ale symbolom víťazstva a prežitia. O Auschwitz mám prečítaných mnoho kníh a viem, ako sa tam žilo a práve to ma fascinuje - tá túžba prežiť. V tak hrozných podmienkach, keď už niet nádeje v budúcnosť a v človeku stále je tá sila a túžba žiť ...

Vráťme sa však k prehliadke. Bolo vidieť, ako po celý čas naozaj namáhavej prechádzky po rozľahlom Birkenau všetci rozmýšľajú. Unavení už len prešľapovali z nohy na nohu, no aj tak šli ďalej a hltali každé sprievodcovo slovo.

Ku koncu prehliadky nás sprievodcovia ešte pustili na strážnu vežu vo vstupnej bráne, odkiaľ bol výhľad na rozľahlý tábor.

Cesta domov ubehla rýchlo a v Bratislave sme boli okolo 22-hej hodiny. Ďakujem za počasie, ktoré nám tak krásne vyšlo a dúfam, že môžem spomenúť konštatovanie mnohých, ktorí sa výletu zúčastnili ... stálo to za to ...

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázok


Odchod : Malacky (Billa) 3:00, Stupava (Aut.Stanica) 3:15, Bratislava (Patrónka) 3:20, Bratislava (Hl.stanica) 3:30
Návrat   : na tie isté parkoviská do 23,00 hod.

   Český Krumlov (Svatováclavské slávnosti), prechádzka v korunách stromov (Lipno) a prehliadka hradu Rožmberk nad Vltavou (Česká republika)

Termín  27.09.2014
Cena dopravy  70.00€ / sedadlo
  

Český Krumlov, Stezka korunami stromů a hrad Rožmberk nad Vltavou


Po dlhšom čase sme sa vybrali do Čiech na dva dni. V pláne bol víkend v Južných Čechách.

Z Bratislavy sme vyrazili skoro ráno, no "vďaka" rekonštrukcii diaľnice sme do Krumlova prišli až o 11-tej hodine. Mesto bolo plné návštevníkov, pretože práve dnes sa tu konali Svatováclavské slavnosti.

Český Krumlov je prenádherný. Svojim charakterom sa ponáša na našu Banskú Štiavnicu, no, bohužiaľ, Štiavnica  sa na Krumlov ani zďaleka nechytá :-(. A to sme sa od sprievodkyne dozvedeli, že Český Krumlov bol v dobe socializmu jedno ošumelé mesto. Všetky historické budovy boli potiahnuté fádnou jednofarebnou fasádou a všetka tá nádhera, ktorú spod tej jednotvárnosti "vyslobodili", je dielom reštaurátorských prác, ktoré sa tu začali až v 90. rokoch 20. storočia. 

Poďme však od začiatku. Po príchode sme mali osobné voľno na občerstvenie práve na slávnostiach, ktoré tu prebiehali. Z pódia hrala hudba, centrum mesta bolo plné ľudí a stánkov s remeselnými výrobkami, ale aj s množstvom najrozmanitejšieho jedla. Na rozdiel od iných českých miest, kde býva pri takýchto jarmokoch v ponuke väčšinou len "bramborák", tu boli v ponuke jedlá od výmyslu sveta. Dokonca aj lososa tu opekali!

Rozdelili sme sa na dve skupinky a každá dostala svoju vlastnú sprievodkyňu. Zašli sme na vyhliadku, odkiaľ bol úžasný pohľad na zámok, ktorý je po pražských Hradčanoch druhým najväčším hradným komplexom v Čechách. Tak isto sme sa prešli aj uličkami lemujúcimi námestie, kde sme sa práve dozvedeli to, že tie krásne maľby na starých domoch  odkryli a zakonzervovali reštaurátori práve v posledných 20-tich rokoch. 

Jednofarebná fasáda bola odstránená aj na hradných budovách. Skrývali sa pod ňou nádherné sgrafitové maľby, ktoré je možné obdivovať na prvom hradnom nádvorí. Tu sme sa aj rozlúčili so sprievodkyňami a pokračovali sme v prehliadke Krumlovského zámku, ktorá trvala asi hodinu.

Potom sme Český Krumlov opustili a pobrali sme sa ďalej, k vodnej nádrži Lipno, kde už na nás v hoteli čakala večera.

Poobedie v Krumlove sme mali slnečné, no ráno pri Lipne nás privítala hustá hmla. Čakal nás výlet do korún stromov, od ktorého každý očakával krásne výhľady, ale nám zostalo len dúfať, že sa počasie umúdri. A aj sa umúdrilo - po vyvezení sa lanovkou alebo autobusom (kto ako chcel), nás pri Stezke privítalo úžasné slnečné počasie. Hmlu, ktorá sa postupne strácala, sme nechali na parkovisku a my sme sa v sprievode sprievodkyne pobrali po drevenom chodníčku dlhom 670 metrov, ktorým sme stúpali vyššie a vyššie, až sme sa pomedzi stromy dostali ponad ne a tam sa nám naskytol úžasný pohľad do široka do ďaleka.

Stezka bola veľmi zaujímavá, no nás čakal ešte jeden bod nášho programu - hrad Rožmberk. Trošku zabudnutý, položený len pár kilometrov od hraníc s Rakúskom, no s veľmi peknými interiérmi.

Po prehliadke hradu sme sa v miestnej reštaurácii nechali trošku povyhrievať teplým jesenným slniečkom, ktorého lúče neprekrýval ani jediný mráčik a potom sme sa už pobrali domov, na Slovensko.

 


Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 6:00, Bratislava (Patrónka) 6:05, Stupava (Aut. stanica) 6:15, Malacky (pri Bille) 6:30 hod.
Návrat   : Na tie isté zastávky do 21:00 hod.

   Modrý Kameň - dejisko jedinečných Gaštanových slávností (Slovensko)

Termín  04.10.2014
Cena dopravy  26.00€ / sedadlo
  

Tak sme zisťovali, aké sú gaštanové slávnosti v Modrom Kameni


Do najmenšieho mesta na Slovensku, do Modrého Kameňa, je z Bratislavy dosť dlhá cesta a nám trvala autobusom viac ako 4 hodiny. Za Levicami sme sa totižto zastavili obzrieť si Národnú kultúrnu pamiatku - Skalné obydlia v Brhlovciach. Po úvodnom slove pani sprievodkyne sme si prezreli miestnosti vysekané v skale, ktorá bola kedysi vytvorená sopečným prachom. Ľudia tu bývali už v čase Tureckých nájazdov a bývajú tu veru aj dnes. V týchto "domoch" je stabilná teplota 18 - 20 °C a v tých, kde sme boli my, je ukážka života tak, ako vyzeral pred 100 rokmi. 

Po zastavení sa v Brhlovciach sme už pokračovali rovno do Modrého Kameňa. Gaštanové slávnosti sa odohrávali v okolí hradu Modrý Kameň, ktorý je dominantou tohto mestečka. Hrad aj neskorší zámok postavený pri zrúcanine hradu patril po celý čas jeho existencie rodu Balassa. Dnes je tu však umiestnené múzeum hračiek a bábok. To sme si aj prezreli a boli sme zvedaví aj na Matelka, ktorý tu je vraj tiež. Sprievodca nám však vysvetlil, že aj napriek tomu, že Matelko patrí do expozície tohto múzea, je teraz odložený v depozitári, lebo ho rekonštruovali a teraz vystavený nie je. 

Po prehliadke múzea sme sa už vrhli na pečené gaštany a na všetko, čo z nich miestne gazdinky vyrobili - zákusky v mnohých podobách, gaštanové pyré, oblátky s gaštanovou náplňou, či gaštanové palacinky. Dali sa tu kúpiť aj sadenice Gaštana jedlého, ale aj jeho plody, nazbierané spod miestnych gaštanov. Veď hneď blízko hradu predávali gaštany zo stromov, ktoré sme aj videli. Vzhľadom k tomu, že hrad bol dosť ďaleko od stanovišťa autobusu, mnohí z nás si zakúpili gaštany práve u tohto predajcu a odložili si ich tam s tým, že si ich vyzdvihnú cestou domov. Ja som však chcela najprv zistiť, ako vyzerajú slávnosti, tak som si povedala, že si gaštany prídem kúpiť neskôr. Veď ich tam mali viac ako 4 prepravky. Keď som tam však po asi 2 hodinách prišla, gaštanov na predaj už nebolo! Tak som sa pustila do reči s majiteľkou tohto sadu a tá ma pozvala na "pokec" k ich vonkajšiemu sedeniu, priamo pod gaštanové stromy. Mnohé z nich boli poškodené chorobou a tak som bola zvedavá, ako to s tými gaštanmi je.

A je to vraj horšie, ako sa hovorí, lebo naozaj zomierajú. Napáda ich rakovina, ktorá sa však šíri vzduchom ako huba. Preto sa nakazia ako staré stromy, tak aj mladé sadenice. Skúšali už všetko. Striekať, očkovať, chodia ich sem skúmať vedci. Každý strom je označený špeciálnym identifikačným štítkom a z každého stromu už odobrali vzorku kôry a vyrobili mu vakcínu na mieru ... no aj tak je to také rozpačité. Smutné na tom je, že gaštan prvý krát zarodí až v 10 - 15-tich rokoch svojho života. Majiteľka sadu však stále verí, že gaštany s touto pliagou zabojujú. 

No a keď sa mi už neušli ich gaštany, tak ma pozvala, nech si ich nazbieram vlastnoručne. Počas nášho rozhovoru totižto padali zo stromov ako hnilé hrušky - každú chvíľku bolo počuť buchnutie o zem.

Tak sme si zobrali košík a pustili sa do zbierania. Plody gaštanu jedlého sú uložené (obyčajne po troch) v pichľavom obale, z ktorého ich treba vybrať. Najlepšou technikou je obal poriadne rozšliapnuť a tým sa lesklé, červenohnedé plody uvoľnia. Potom ich už stačí len zodvihnúť zo zeme.

No a keď už som bola pri zdroji takých vzácnych informácií, opýtala som sa aj na to, prečo sú občas gaštany kúpené v obchode a doma upečené vo vnútri také sivohnedé, akoby hnilé. Tie vraj ale nie sú hnilé, ale už staré, prestáte, lebo gaštany ani im vraj nevydržia ani do Vianoc. Gaštany je nutné čo najneskôr po nazbieraní upiecť a dovtedy ich skladovať najlepšie v chladničke.

Teraz však ešte trošku späť k slávnostiam. Okrem množstva stánkov s gaštanovými špecialitami, vínom či burčiakom, ale aj s chlebovými plackami pečenými v peci, pečeným mäsom či klobásami, tu bolo aj pódium s hudbou. Spievali tu aj Gizela Oňová či Zuzana Haasová. Kynológovia predvádzali, čo dokážu ich psy a boli tu aj ukážky lukostreľby. Kto sa chcel trošku poprechádzať mimo všetkého tohto ruchu, mohol si zájsť prezrieť kalváriu, ktorá je tiež súčasťou hradného kopca. 


Odchod : Malacky (Billa) 6:30, Bratislava (Patrónka) 6:50, Bratislava (Hl.stanica) 7:00
Návrat   : Na tie isté zastávky do 21:30 hod.

   Kaštieľ v Topoľčiankach, zubria obora a cestou domov prehliadka Nitry so sprievodcom (Slovensko)

Termín  12.10.2014
Cena dopravy  18.00€ / sedadlo
  

Prehliadka Nitry, zámok, zubry ... a aj tie kone nakoniec vyšli ...


Po viacerých začiatočných organizačných peripetiách a zmenách plánu dňa sme sa nakoniec vybrali na tento výlet. Museli sme sa prispôsobiť dvom pevne daným časom a to času kŕmenia zubrov, ktoré je len 2 x denne a to o 9-tej a 14-tej a času prehliadky žrebčína v Topoľčiankach, ktorý bol určený na 16 - 16,30 hod. Do toho som ešte vtesnala prehliadku Nitry so sprievodcom a prehliadku zámku v Topoľčiankach ...

... a nakoniec z toho vyšiel celkom vydarený výlet.

Ďakovať však treba aj počasiu, ktoré nám vyšlo ako na objednávku. Už ráno v Nitre bolo vidieť, že bude krásny, slnečný, jesenný deň. Sprievodca bol excelentný, o Nitre vedel snáď všetko. Rozprával nám aj o dvoch nitranských strašidlách - bezhlavom františkánskom mníchovi a mlynárovi Rismanovi a prezradil nám aj to, čo treba spraviť, aby nám Corgoň, ktorý tu podopiera roh jedného domu, splnil naše želanie. Súčasťou prehliadky bol samozrejme hrad, o ktorom sme sa tiež veľa dozvedeli. A nezabudlo sa ani na prvopočiatky Slovanov na tomto území, na Nitrianske kniežatstvo. Keďže bola dvojhodinová prehliadka Nitry prvá v poradí a nás už čakal kaštieľ v Topoľčiankach, musela som doslova zastaviť výklad tohto naozaj vynikajúceho sprievodcu, lebo on by vedel o tomto meste rozprávať snáď aj pol dňa.

V Topoľčiankach nás už čakali v kaštieli, kde rád trávil dva mesiace z roka - august a september, prvý československý prezident T.G.Masaryk. Kaštieľ je teraz rozdelený na múzeum a hotel. My sme si prezreli múzeum a súčasťou prehliadky boli aj izby, v ktorých boli Masaryk aj so svojou dcérou, ktorá ho tu pravidelne sprevádzala, ubytovaní.

Po prehliadke kaštieľa sme sa vybrali k zubrom do 10 km vzdialenej zubrej zvernice. Museli sme totižto prísť najneskôr o 14-tej, aby sme uvideli tie nádherné, až 1000 kg vážiace tvory zblízka. Zubry stáli obďaleč a čakali na svoj každodenný prídel jadrového krmiva, ktoré obohacuje ich trávnatý jedálniček. Hneď ako zbadali pani s káričkou približovať sa k ich hrantom, už sa aj pohli bližšie. Kým si oni pochutnávali na dobrote, my sme počúvali informácie o ich živote. Vodcom stáda je samica a jej úlohu preberá najsilnejší samec len v období ruje. Zubor sa dožíva asi 25 rokov a pohlavne dozrieva v 3 - 5 rokoch veku. Samica porodí každý rok 1 mláďa a od roku 1958, kedy tu zvernica vznikla a boli sem privezené prvé dva zubry z Bieloruska, sa tu narodilo už 179 zubrov + jedno 24 hodín staré mláďa, ktoré sme tu akurát dnes mohli vidieť. Praotcom všetkých zubrov, ktoré sa tu narodili, bol zubor ohromnej hmotnosti (1 230 kg) - zubor z Poľska - Putifár. Zomrel ako 21 ročný v roku 1970. Terajšov zubrou hlavou rodiny je zubor Simson.

No a aby sme ešte zostali pri tých zvieratách, tak sme sa ešte išli pozrieť do žrebčína v Topoľčiankach, kde chovajú preslávené Lipicany. Pôvodne bola v pláne prehliadka žrebčína aj s výkladom, no 2 dni pred našim príchodom mi v žrebčíne oznámili, že v tento deň sú tu preteky, takže žrebčínom sa nesprevádza. Neboli sme však smutní, pretože prednášok sme mali v tento deň už dosť a priestory žrebčína boli voľne prístupné verejnosti. Kone v maštaliach boli celkom prítulné a bolo vidieť, že sú zvyknuté aj na veľké množstvo ľudí v ich blízkosti.

Plní dojmov a krásnych pohľadov na Nitru, kaštieľ, zubry aj ušľachtilé kone sme unavení nasadli do autobusu a vyštartovali k domovu.

P.S.: Ak máte radi lienky, tak vám dám tip, kde si ich môžete dostatočne vychutnať. Vyberte sa do zubrej zvernice v tomto čase. Toľko lienok ste určite ešte nikdy nikde nevideli. Lietali ich tam v okolitom lese ale aj v areáli zvernice doslova milióny. Boli všade, lietali do vlasov, liezli nám pod tričká a hnusne štípali. Nalietali nám dokonca aj do autobusu a pár sme ich v autobuse určite priviezli aj do Bratislavy. Šofér si lienky spoza košele vyberal ešte v Topoľčiankach, kam sme sa vrátili po prehliadke zubrej zvernice :-).


Odchod : Bratislava (Patrónka) 6:20, Bratislava (Hl.stanica) 6:30 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 19,00 hod.

   Klobásový festival v Nových Zámkoch - 10. ročník + možnosť kúpy výrobkov z rakytníka (Slovensko)

Termín  08.11.2014
Cena dopravy  16.00€ / sedadlo
  

Tvrdošovské zlato a klobásy v Nových Zámkoch


V toto novembrové ráno v Bratislave popŕchalo. Neviem, ako tam bolo počas dňa, no ak aj pršalo, tak my sme tam ten dážď radšej nechali a na dnešný výlet do Nových Zámkov sme si ho nevzali. Tam, o 100 km východnejšie, totižto nepršalo.

Po ceste sme sa (tak ako bolo plánované) zastavili v družstevnej predajni Poľnohospodárskeho družstva v Tvrdošovciach. Toto družstvo na svojich poliach (okrem iného) pestuje novinku - Rakytník rešetliakovitý. Priamo z neho pod pridelenou Značkou kvality SK vyrába výrobky ako je 100% šťava z rakytníka, med či lekvár s rakytníkom, ale aj rakytníkový čaj či jablkový a hroznový mušt s prídavkom rakytníkovej šťavy. 

Toto všetko bolo na predajni v ponuke a okrem toho aj Rakytníkovica (alkohol z rakytníka) ale aj také výrobky ako domáca kyslá kapusta, jaternice, či 3,6% mlieko od miestnych kráv.

Zásobený množstvom antioxidantov a vitamínu C, ktorými je rakytník známy, sme sa pobrali do cieľa našej cesty, do Nových Zámkov, kde nás zas čakali cholesterolové útoky v podobe klobás, slaniny, jaterníc, kačacích stehien či pečienok.

Celé novozámocké námestie bolo zakryté dvoma veľkými stanmi. Pod jedným mali svoje stanovištia súťažiaci, ktorí dnes miešali špeciálne klobásové zmesy, tie potom plnili do čriev a aj piekli, lebo sa súťažilo o najlepšiu pečenú klobásu. Pod druhým stanom bolo veľké pódium, na ktorom prebiehal kultúrny program.

Okrem klobás tu trhovníci ponúkali aj iný tovar, dokonca tu hrali, tancovali a spievali aj Indiáni, ktorí mali sústavne okolo seba poslucháčov.

Národa na námestí bolo neúrekom, stanmi sa často nedalo ani prejsť. Spôsobené to bolo aj prítomnosťou množstva stánkov s politickými stranami, ktoré si mastným chlebom s cibuľou a balónmi "kupovali" hlasy voličov pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami. Musím napísať, že to sa mi vôbec nepáčilo, pretože čo už má festival klobás spoločné s politikou? A prítomnosť týchto (podľa mňa sem nepatriacich) stánkov potláčala do úzadia súťažiace družstvá.

Avšak času na festival bolo dosť a kto chcel, tak si naozaj mohol kúpiť klobásy nielen zo Slovenska, ale aj tie made in Hungary :-).


Odchod : Bratislava (Patrónka) 7:50, Bratislava (Hl. stanica) 8:00 hod.
Návrat   : Na tie isté zastávky do 19,30 hod.

   Olomouc - Vianočné trhy - repríza po minuloročnom úspechu ! (Česká republika)

Termín  29.11.2014
Cena dopravy  18.00€ / sedadlo
  

Vianočné trhy v Olomouci


V toto sobotňajšie ráno nás chcelo počasie od výletu do Olomouca odradiť už v Bratislave. Padal nepríjemný drobný dážď a naznačoval, že tohtoročný predposledný novembrový deň nie je ten pravý na výlet.

Nedali sme sa však odradiť a dobre sme spravili. Mrholenie a vietor nás síce prenasledovali po celú cestu, no pár kilometrov pred Olomoucom vietor aj dážď ustali a takto to bolo až do nášho odchodu z tohto krajského mesta. 

Naša prvá cesta viedla k orloju, ktorý je súčasťou radnice v Olomouci. Je to jediný orloj na svete so "socialistickou" tematikou. K orloju sme stihli prísť pred 12-tou hodinou tak, aby sme mohli byť účastní pri jeho odbíjaní. 

Po tomto malom predstavení k nám prišiel sprievodca, ktorý sa nám venoval ďalšie dve hodiny. V jeho podaní sme si vypočuli zaujímevé historky z dejín Olomouca a ukázal nám najzaujímavejšie miesta a stavby v centre mesta. Neobišli sme, samozrejme, ani kostol Svätého Michala s jeho raritou - s troma kopulami. Ich výzdoba patrí medzi to najkrajšie, čo som kedy pri takýchto stavbách videla. Zaujímavosťou je aj kostol Svätého Mórica, lepšie povedané, jeho vitráže. Prehliadku Olomouca sme skončili v katedrále Svätého Václava, kde bol pre nás nachystaný malý organový koncert.

Sprievodcu sme nechali, nech si prevezme ďalšiu skupinu, ktorá už čakala na jeho služby a my sme sa presunuli do centra Olomouca. Bola dosť zima, tak sa niektorí z nás zastavili vo Vlastivednom múzeu, kde bola inštalovaná výstava Od kolébky až po hrob. Napriek tomu, že bola výstava priestorovo malá, bola bohatá na exponáty. Prvý krát som tu videla "škapuliare" - talizmany, ktoré si naši predkovia vlastnoručne vyrábali a nosili zavesené okolo krku, aby ich ochraňovali od zlého. Bola tu nainštalovaná izba s rodičkou so všetkými amuletmi, ktoré mali zabrániť problémom pri pôrode. Zaujímavé boli krstiteľné misky s menom novorodenca, ručne opisované modlitebné knižky, ale aj inštalácia neba a pekla. Výstava končila troma náhrobnými krížmi typickými pre minulé storočia.

Na výstave sme sa zohriali a už nás čakali vianočné trhy. A tak ako minulý rok, ani tento sa nedali zahanbiť predajcovia všakovakých druhov punčov. Znova ich tu bolo neúrekom a veru ste nevedeli, ktorý si skôr vybrať. K dobrej nálade hral František Nedvěd, ktorého piesne prerušovalo len zvonenie vianočného zvonca, za ktorý keď ste zaťahali, tak vám mal splniť vianočné želanie.

Ja som však dostala chuť na niečo sladké. Všadeprítomné trdelníky neprichádzali do úvahy (už ich nemôžem ani vidieť), no taká francúzska palacinka by bodla. Aj sme so známou, ktorá sa ku mne pripojila, stánok s takýmito palacinkami našli, no naobliekaná jesť takúto palacinku z papierovej tácky ... Tak sme radšej zasadli do cukrárne Aida. Privítal nás Talian a češtinou okrášlenou talianskym prízvukom nám núkal niektorý zo zákuskov. Nakoniec sme sa nechali "ukecať" na francúzsku kocku, vraj niečo excelentné a moja známa aj na horúcu horkú čokoládu. Talian ešte dodal, že nám ručí za to, že nám bude chutiť a že ak nie, tak nám vráti peniaze.

Tak sme si zasadli do štýlovej cukrárne a čakali sme na zákusok. A aj ho priniesli. Zaborila som vidličku do asi 15 cm vysokej kocky, no môj fajnový jazyk hneď spoznal, že celý krémeš je z rastlinnej a nie pravej šľahačky a že margarín nahradil maslo. No a z horkej čokolády bol nakoniec kakaový puding bez cukru. Čašníčky mi tvrdili, že nevedia, z čoho je zákusok vyrobený a na puding sa tvárili, že je to čokoláda. Priznám sa bez mučenia, že som zbabelec a neoslovila som výrečného Taliana so žiadosťou o nezaplatenie zákusku. Aj tak by som asi nepochodila. Je mi však jasné, že do cukrárne Aida v Olomouci už nikdy nevkročím.

Ospravedlňujem sa vám za môj gastronomický vstup, no nedalo mi neupozorniť na to, že aj v najkrajšom objekte nemusia mať kvalitné výrobky.

Nakoniec sme sa všetci o 18-tej stretli pri autobuse a potom nás už čakala len cesta domov.


Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 8:30, Bratislava (Patrónka) 8:40, Stupava (Aut. stanica) 8:50, Malacky (pri Bille) 9:00 hod.
Návrat   : Na tie isté zastávky do 21:00 hod.

   Už tradičná jarná prehliadka kvetinovej výzdoby zámku v Rájci a Historická trasa v najväčšej českej jaskyni - v Sloupsko-šošůvskych jaskyniach (Česká republika)

Termín  14.03.2015
Cena dopravy  15.00€ / sedadlo
  

Prvý výlet v roku 2015 - zámok v Rájci a Historická trasa v Sloupsko - Šošůvskych jaskyniach


V polovici marca býva počasie ešte rozporuplné a také bolo aj dnes. Bez slniečka, no musím napísať, že prijateľné.

Prvá zastávka na dnešnom výlete (samozrejme okrem "cikpauzy") bol zámok v Rájci nad Svitavou. Ak by boli vlastnícke vzťahy tejto inak veľmi peknej stavby vyriešené, tak by zvonka vyzeral určite krajšie. I keď zas ... možno môžeme byť radi, že tento zámok patrí ešte štátu, pretože ak ho získa naspäť bývalý vlastník - rod Salm, ktovie, či ešte bude prístupný verejnosti?

Vráťme sa však k nášmu výletu. Zamestnanci zámku Rájec a poprední českí aranžéri vždy na jar o takomto čase vyzdobia prízemie alebo 1. poschodie zámku prekrásnymi kvetinovými aranžmánmi. V tomto roku hrali (samozrejme okrem množstva krov kamélií rôznych farieb) hlavnú úlohu chrizantémy. A tak isto v mnohorakom farebnom prevedení. Výzdoba niektorých izieb bola dokonca ladená len do jednej farby - kytice s chrizyntémamy bordovými, oranžovými, alebo bielymi spolu so zelenými. V zámku nebolo snáď jedinej rovnej plochy, na ktorej by nebola nejaká kvetinová výzdoba - ak už nie obrovská kytica, tak len kvet kamélie v miske s vodou.

Niektoré izby boli aranžované zložitými ikebanami - v duchu tohtoročného hesla : "Kamélie a chrizantémy - poslové dálného východu".

Po prehliadke zámku sme sa ešte zastavili v miestnej galérii Kruh, kde miestni umelci vystavujú a predávajú svoje naozaj krásne výtvory zo skla a hliny.

Potom sme už nastúpili do autobusu a pobrali sa do obce Sloup, kde nás čakali dvaja mladí sprievodcovia, ktorí nás zaviedli do Sloupsko - Šošůvskych jaskýň. 

Nevkročili sme do nich však klasickým vchodom pre verejnosť. Prešli sme najprv k hotelu Broušek, na ktorého dvore bola zamrežovaná diera - pôvodný vchod do týchto jaskýň, odkiaľ kedysi pán Broušek ako prvý objaviteľ týchto jaskýň, do nich vstupoval. 

Jaskyne objavil vraj tak, že keďže už dávno tu mali Brouškovci hotel, potreboval jeho majiteľ sklad pre pivo, víno a potraviny. A pretože voľakedy chladničky neboli, začal kopať v zemi dieru, kde mala vzniknúť pivnica. Diera sa mu prepadla a tak objavil priestor so stabilnou teplotou, ktorý mu na tento účel veľmi dobre vyhovoval. A keďže tento priestor pokračoval ďalej, začal pán Broušek postupne objavovať ďalšie priestory jaskyne, mnohokrát s prekrásnou výzdobou. Tú sme mali možnosť obdivovať aj my. A aby som nezabudla, visel tam na strope aj jeden zablúdený netopier - vraj ich tam v zime býva okolo 2100, no prezimujú, samozrejme, v tých odľahlejších častiach. Toto bol asi taký malý exhibicionista, lebo sa "obesil" na mieste, kde naňho stále svietilo svetlo :-).

Z jaskýň sme vyšli jaskyňou Kůlna, kde sa našli nielen pozostatky pravekých zvierat ale aj ľudí a kde ešte stále prebieha archeologický výskum.

Už cestou do jaskýň nám začalo trošku popŕchať a teraz bol ten dážď ešte silnejší, tak sme sa presunuli sa zohriať do reštaurácie Stará škola. Tu sme sa najedli a trošku si oddýchli a potom už nás čakala len cesta domov.




Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 8:00, Bratislava (Patrónka) 8:10, Malacky (pri Bille) 8:30 hod
Návrat   : Na tie isté zastávky do 18,30 hod.

   Drevený artikulárny kostolík v Hronseku, návšteva Španej Doliny a prehliadka Banskej Bystrice so sprievodcom + exkluzívna výstava v múzeu SNP s názvom Víťazstvo (Slovensko)

Termín  21.03.2015
Cena dopravy  25.00€ / sedadlo
  

Prekrásny slnečný výlet na stredné Slovensko


Je nedeľa ráno a už teraz je vidieť, že dnes veru pekné počasie nebude. Na dážď to zatiaľ síce nevyzerá, no slnko dnes asi spoza mrakov nevylezie. Úplne inak to však vyzeralo včera, keď sme sa vybrali do Hronseku, Španej Doliny a Banskej Bystrice. Po celý deň nám nádherne svietilo slniečko a nebolo ani veľmi zima. Doslova - krásny jarný deň.

Hronsek


Našim cieľom v Hronseku bol drevený artikulárny evanjelický kostol, ktorý bol v roku 2008 zapísaný do zoznamu UNESCO. Keďže kostol je mimo hlavnej cesty, odparkovali sme autobus na tejto ceste a do kostola sme sa prešli pešo. Po asi 300 metroch sa nám spomedzi murovaných domov ukázala veľká drevená stavba - už na prvý pohľad prvý cieľ našej dnešnej cesty. Otvorila nám ho pani farárka, ktorá nám o ňom aj porozprávala. Klobúk dole, do vrecka by strčila hociktorého školeného sprievodcu. Previedla nás dejinami vzniku tohto kostola a porozprávala nám o ňom veľa zaujímavostí.

Nedá mi nespomenúť, že už som bola v mnohých pamiatkach UNESCO. Mestá, zámky, hrady, no tam sa tá exkluzivita akosi očakáva. No až pri vstupe do tohto kostola som si uvedomila, že on má NAOZAJ právo byť v tomto zozname a právo byť zachovaný. Vidieť túto veľkolepú stavbu z dreva pospájaného bez jediného klinca, v rohoch ešte sem - tam s malými pavučinkami, ktoré ešte umocňujú pocit staroby tejto stavby, so zachovalými drevenými vešiakmi na klobúky mužov, ktorí sedávali na chóre. A po informácii, že kapacita kostola je až 1000 ľudí, z ktorých polovica sedávala na chóre a že ten kostol má aj dnes takúto nosnosť a že sa ešte aj dnes naplno využíva na bohoslužby ... som nemala slov. Naozaj vzácna pamiatka!

Špania Dolina


Ešte v Hronseku sa k nám pripojila pani sprievodkyňa, ktorú sme si na tento deň objednali. V autobuse nám cestou do Španej Doliny priblížila život na území v okolí Banskej Bystrice, ktorý bol v minulosti priamo naviazaný na ťažbu hlavne medi z okolitých lokalít. A práve Špania Dolina bola obec, ktorá vznikla práve z dôvodu výskytu rúd na mieste, kde dnes Špania Dolina stojí. Meď sa tu ťažila odjakživa, no až vznikom Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti (15. storočie) sa tu ťažba rozvinuly naplno. V tých časoch mávala Špania Dolina až 3000 obyvateľov a bolo tu až 300 domov, no teraz tu žije ľudí oveľa menej a aj domov ubudlo. 

Po úvodnom predstavení obce pani sprievodkyňou sme sa najprv zastavili pri Baníckom orloji. Prezreli sme si aj expozíciu v Klopačke. Sú tu vystavené banícke odevy, ale hlavne niekdajšie odevy domácich obyvateľov a prekrásne, tu paličkované čipky. V bani sa robilo totižto len od jari do jesene a v zime sa všetci - aj muži! - venovali paličkovaniu čipiek. Tí, čo vládali, sa po 160-tich krytých schodoch vybrali na prehliadku miestneho kostola.

Banská Bystrica


Centrom tejto metropoly stredného Slovenska nás previedla najprv pani sprievodkyňa, s ktorou sme si pomaly, doslova dom od domu, prešli námestie. Zoznamovali sme sa s históriou a stavebnými slohmi jednotlivých domov a postupne sme sa dostali až k hradu na opačnej strane námestia. Po skončení prehliadky mesta sme si dali prestávku na oddych či obed a potom sme sa už všetci stretli pred Múzeom SNP, ktoré bolo poslednou zastávkou nášho dnešného výletu. 

Prehliadku sme začali výstavou Víťazstvo s vystavenými uniformami sovietskych vojvodcov, ale aj s vystaveným obhoretým bielym sakom Adolfa Hitlera, glóbusom, ktorý mu daroval Mussolini, ozdobným vankúšom so svastikou a jeho vychádzkovou palicou, ktoré našli sovietsky vojaci v jeho hlavnom stane po dobití Berlína. Bol to zvláštny pocit, keď si predstavíte, že tie veci mal v rukách "človek", ktorý dokázal rozpútať najväčšiu vojnu v dejinách ľudstva. No a históriu tejto vojny nám následne porozprával sprievodca múzea. Jeho rozprávanie bolo doplnené exponátmi, ktoré sú v Múzeu SNP vystavené.



Odchod : Bratislava (Patrónka) 5:50, Bratislava (Hl.stanica) 6:00 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 19,00 hod.

   Zámky Lednice a Valtice a Veľkonočný jarmok v Mikulove (Česká republika)

Termín  04.04.2015
Cena dopravy  14.00€ / sedadlo
  

               Lednice, Valtice, Veľká noc v Mikulove                     a môj ukradnutý a hneď aj vrátený bicykel


Týždeň pred týmto výletom bolo doslova hnusné počasie. Zima, dážď, dokonca aj sneh a s tým spojené havárie na cestách tých, ktorí uverili prvým slnečným lúčom spred dvoch týždňov a zimné pneumatiky zamenili za letné.

Predpokladám, že mnohí z tých, ktorí sa na tento jarný výlet prihlásili, už aj oľutovali, že tak spravili. Nezostávalo však už nič iné, len dúfať, že sa počasie snáď konečne umúdri.

Predpovede na túto sobotu boli neveľmi lichotivé - zamračené a ledva 6 °C. A tak sme si večer pred výletom všetci ľahli spať s tým, že snáď už nejako bude.

A aj bolo !!! Už skoro ráno bola obloha čistá a na východe presvitali prvé lúče slnka, ktoré sme predtým viac ako týždeň nevideli! Nedúfala som, že tak bude aj po zbytok dňa, no doslova sa stal zázrak a slnko nám svietilo počas celého tohto výletu.

Prvou zastávkou bol zámok Lednice. V pláne bol prvý aj druhý prehliadkový okruh, kto si ako vybral. V pauzách medzi okruhmi bolo možné si prezrieť aj unikátny skleník s tropickými rastlinami, no na prechádzku parkom čas nebol. Tento výlet bol totižto zameraný len na prehliadku zámku, exteriérom a celému Lednicko - Valtickému areálu (zasa bez prehliadky zámku) bude venovaný samostatný výlet alebo v septembri tohto roka alebo až v roku 2016.

Po prehliadke letného sídla rodu Lichtensteinovcov (tým totižto zámok Lednice bol), sme sa vybrali do hlavného sídla tohto rodu - na zámok Valtice. Aj ten sme si prezreli a zoznámili sme sa s ďalšími zaujímavosťami zo života jeho bývalých majiteľov, ktorí vlastnili nielen zámok Lednice a Valtice, ale aj zámky Břeclav, Bučovice, Krnov, Šternberk, Moravská Třebová, Úsov, Zábřeh, Plumlov, Lanškroun a Velké Losiny ... to všetko a ešte obrovské pozemky aj s budovami na rozlohe 160 000 hektárov (len na moravskej strane!).

Vo Valticiach sme sa rozlúčili s barokovým zámkom a čakali nás ešte Veľkonočné trhy v Mikulove. Dva dni predtým mi na mikulovskom informačnom centre oznámili, že síce nejakí stánkari sa na trhy objednali, no vzhľadom k počasiu mi nevedia zaručiť, či tam niekto príde. Preto som s malou dušičkou so skupinou výletníkov v pätách stúpala do kopca ulicou v Mikulove, ktorá ústila na hlavné námestie. Postupne sa však moje obavy rozplynuli - na horizonte sa postupne začali ukazovať stánky obklopené množstvom ľudí a dokonca aj pódium, z ktorého k nám doliehala príjemná hudba.

Tých, ktorí mali záujem o prehliadku židovskej štvrte Mikulova, som tam zaviedla, tí, ktorí už mali pamiatok na dnešok dosť, sa roztratili medzi stánkami s občerstvením a veľkonočnými kraslicami. A vzhľadom ku krásnemu slnečnému počasiu sme si pobyt v Mikulove dokonca o 30 minút predĺžili :-).

Potom sme sa už všetci pobrali domov. Unavení, spokojní a dokonca aj trošku opálení. 

A pýtate sa, prečo spomínam v nadpise tohto článku nejaký môj bicykel? Odpoveď nájdete TU.


Odchod : Bratislava (Hl. stanica) 7:00, Bratislava (Patrónka) 7:10, Malacky 7,30 hod.
Návrat   : na tie isté parkoviská do 19,00 hod.

   Gödöllő - obľúbené sídlo Alžbety Bavorskej (Sissi) a raj koní v Lázár Lovaspark (Maďarsko)

Termín  16.05.2015
Cena dopravy  27.00€ / sedadlo
  

Prekrásny slnečný deň v Gödöllő a predstavenie s koňmi k tomu


Dnes bol na pláne výlet v maďarskom duchu. Nielen z dôvodu, že prvou zastávkou bol zámok v Gödöllő, ktorý preslávila aj Bavorská princezná a neskoršia Rakúska cisárovná Alžbeta, známa aj ako Sissi, ktorá mala Maďarov s ich temperamentom veľmi rada, ale aj preto, že po návšteve zámku sme mali ísť na miesto, kde je možné zoznámiť sa nielen s gastronómiou, ale aj so zvykmi v Maďarsku. Ale poďme pekne po poriadku.

Takže prvý bod programu bol zámok v Gödöllő. Postavený grófom Grassalkovichom, po vojne skoro úplne zničený a po desaťročiach znovuuvedený do svojej pôvodnej krásy. Po zakúpení vstupeniek dostal každý audiosprievodcu (v slovenskom jazyku ich tam majú dosť) a mohol sa vydať po prehliadkovej trase zámku začínajúcej spomienkou na časy grófa Grassalkovicha, cez expozície venované Sissi, popri častiach mapujúcich rozsiahle rekonštrukčné práce na zámku, až k obrazovej galérii členov šľachtických rodov. Počasie nám prialo, bolo pekne slnečno a bol aj dostatok času na prechádzku okolitým zámockým parkom.

Čas určený pre návštevu zámku vypršal a my sme sa pobrali o pár kilometrov ďalej, do Lázárovho parku koní.

Už pri vstupnej bráne o nás vedeli, pri výstupe z autobusu nás čakal čikóš, pastier oblečený v typickom modrom pastierskom kroji.

Po úvodnom "štamperlíku" s jablkovicou či marhuľovicou zajedanou nadýchaným maďarským pagáčom, sme sa presunuli do sály, kde na nás čakali s obedom. Maďarský guláš a po ňom domáce koláče nás posilnili na vystúpenie koní, ktoré začalo na priestranstve prichystanom špeciálne na tento účel. 

Čikóši prišli na svojich koňoch a predviedli ich poslušnosť, kedy si kone postupne ľahli a nebáli sa sústavného plieskania bičmi, ktorými čikóši spestrovali toto vystúpenie. Kone ležali pokojne, neskôr si čikóši dokonca na svoje kone aj ľahli. Bola to ukážka spolužitia pastiera a koňa, kedy boli pri nadháňaní dobytka v Maďarskej puste odkázaní len na seba. 

Potom pokračovali ukážky jazdy v zapriahnutom koči, ukážka maďarského šedého dobytka, ktorý sa odjakživa na pustách chová. Tieto majestátne a naozaj veľké zvieratá zapriahnuté do voza, s hlavami ovenčenými obrovskými rohmi, sa len tak z nohy na nohu presúvali popred nás. Súčasťou programu bola aj manifestácia Sissi ako výbornej jazdkyne (slečna bola oblečená v dobovom jazdeckom odeve a predviedla drezúru koňa), ale aj humorná scénka troch čikóšov. 

Vrcholným programom bola puszta ötös, vo voľnom preklade "päťka z pusty", niečo ako Ruská trojka, no toto boli vpredu navoľno vedľa seba spútané tri kone, za nimi ďalšie dva a na chrbtoch tých dvoch koní stál čikóš a v plnom cvale takto popred nás ozlomkrky niekoľkokrát precválal.

Program skončil a my sme sa rozlúčili ako s Lázár lovasparkom, tak so zámkom v Gödöllő, okolo ktorého sme na spiatočnej ceste išli a aj s Maďarskom, s ktorého časťou pastierskej kultúry sme sa dnes zoznámili.



Odchod : Bratislava (Patrónka) 6:50, Bratislava (Hl. stanice) 7:00 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 20,00 hod.

   Zámky Dačice, Třeboň, Hluboká a Kratochvíle (Česká republika)

Termín  23.05.2015
Cena dopravy  70.00€ / sedadlo
  

Dačice, Třeboň, Hluboká, Kratochvíle   ...  4 zámky, 1 hrobka a kocka cukru k tomu


Na tento zájazd sme si museli dobre privstať - z Bratislavy sme odchádzali už o piatej ráno. Ono sa to nezdá, no cesta do Dačíc autobusom niečo trvá. Cesty však boli prázdne, obchádzka skoro žiadna a tak sme do Dačíc prišli včas.

Privítala nás škaredo tyrkysová fasáda tohto zámku, ktorú však chcú (chvalabohu) čo najskôr pretrieť na okrovo - zatiaľ chýbajú financie. Interiéry sú ale veľmi pekné. Doslova prepleskom bol vstup do prenádhernej knižnice s tisíckami kníh. Tak pekne ornamentálne zdobenú knižnicu hocikde nemajú!

Súčasťou zámku je aj expozícia o "dačickej" kocke cukru. Veď práve tu bola kocka cukru ako taká vymyslená. Kedysi sa totižto vyrábali len cukrové homole, ktoré sa museli sekať na menšie kúsky. Manželka riaditeľa dačickej rafinérie, kde sa cukor spracovával, sa raz pri takomto sekaní cukru poranila, preto manželovi navrhla, aby vymyslel niečo menšie. A tak tu ako prvá na svete vznikla kocka cukru skoro v takej podobe, ako ju poznáme dnes.

Po zámku v Dačiciach bol na rade zámok v Třeboni. To sme sa už dostali na územie, ktorého majiteľmi boli príslušníci rodu Schwarzenberg. Dozvedeli sme sa, že rod sa neskôr rozdelil na 2 vetvy - na Hlubocko - krumlovskú a Orlickú. No a politik Karol Schwarzenberg patrí práve do vetvi Orlickej. Majetky Hlubocko - krumlovskej vetvi boli pred rokom 1948 špeciálnym zákonom Lex Schwarzenberg znárodnené a zámky, medzi ktoré patria aj zámok Třeboň, Hluboká a Kratochvíle, odvtedy patria štátu a Schwarzenbergovcom už nikdy navrátené nebudú. 

Po prehliadke interiérov zámku Třeboň, ktoré sú inštalované tak, ako v nich žili poslední príslušníci rodu, sme sa peši presunuli k Schwarzenberskej hrobke. V lesoparku nás čakala impozantná stavba rozdelená na 2 podlažia. To vrchné je vlastne kaplnka, ktorá sa ešte dnes využíva na koncerty a občasné omše, pod ňou sú krypty, kde sú rakvy s nabalzamovanými telami.

Unavení a uchodení sme nastúpili do autobusu a odviezli sa do hotela umiestneného v krásnej prírode. Škoda len, že po našom príchode začalo pršať a dážď neustal ani do rána. Predpokladala som to a tak som pre nás z recepcie objednala vláčik, ktorý nás nasledujúce ráno odviezol až na zámok Hluboká.

Exteriéry aj interiéry tohto zámku sú jednými z najkrajších v Čechách. O to menej veľkolepo vyzeral zámok Kratochvíle, ktorý bol posledným miestom, ktoré sme chceli na tomto zájazde navštíviť. Možno k tomu prispelo aj zamračené počasie (i keď nepršalo). Okolo zámku je krásny park a zámok sám je obkolesený napustenou vodnou priekopou, čo v takomto smutnom počasí veľmi nevyniklo. Reputáciu zámku sa snažili vylepšiť aj pávy, ktoré tu vystavovali na obdiv svoje nádherné chvosty.

Za dva dni sme však toho videli naozaj dosť a myslím, že aj stačilo. Cestu do Bratislavy sme si skrátili cez Rakúsko a plní dojmov sme sa rozišli do domovov.



Odchod : Bratislava (Hl. stanica) 5:00, Bratislava (Patrónka) 5:10, Malacky 5,30 hod.
Návrat   : Na tie isté zastávky do 21:00 hod.

   Prehliadka Oravského hradu a Slovenského orloja v Starej Bystrici, zastávka na Staromestských slávnostiach v Žiline (Slovensko)

Termín  30.05.2015
Cena dopravy  30.00€ / sedadlo
  

Ako v Starej Bystrici pochopili, ako sa má robiť cestovný ruch ... a ako sme sa búrkam vyhýbali


Tohtoročný koniec mája bol akýsi studený. Zima, dažde, sychravo. Aj napriek tomu, že na tento víkend už konečne hlásili teplejšie, strašili meteorológovia zasa s búrkami. Počasie je však to jediné, čo ešte zatiaľ ovplyvniť nevieme, tak sme sa vybrali na výlet do Starej Bystrice, na Oravský hrad a do Žiliny vyzdrojení dáždnikmi.

Prvým bodom nášho dnešného putovania bol orloj v Starej Bystrici. Ja sama som tam bola prvý krát, no toto som naozaj nečakala. Nádherná mohutná stavba orloja (je to v podstate drevená socha zobrazujúca Pannu Máriu), no okrem orloja bolo nádherné aj námestie. Nanovo a veľmi vkusne vydláždené, uprostred s peknou fontánou zastrešenou sochou anjela Michala. Okrem toho všetky stavby po obvode námestia postavené alebo prestavané tak, aby ladili so stavbou Orloja. So šindľovými strechami, vychádzajúc z architektúry našich dreveníc.

Jednoducho povedané, veľmi pekné centrum tohto mestečka. Náš príchod som dopredu zahlásila na Informačné centrum, ktoré má priestory práve v budove orloja. Pani z infocentra mi oznámila, že keď prídeme, tak nám o orloji niečo porozpráva. Tak sa aj stalo. Prišli sme do Starej Bystrice, vystúpili z autobusu, postupne ponavštevovali toaletu a zhromaždili sme sa pred orlojom. Oznámila som panej z infocentra, že už sme asi všetci a ona pred nás predstúpila s mikrofónom. Pozerám na ňu, pýtam sa jej, načo má ten mikrofón. Pochopila som hneď, ako do mikrofónu povedala prvé slovo. Po bokoch orloja sú totižto skryté reproduktory a každé jej slovo sme pekne počuli z tých reproduktorov ... tak toto by ma veru nenapadlo!

A toto je aj vysvetlenie prvej časti nadpisu tohto môjho článku. Že v Starej Bystrici pochopili, že ak chcú v tomto zabudnutom  kúte sveta prežiť, tak musia vsadiť na turistov, ktorým však musia ponúknuť kvalitné služby. 

Všetci sme boli z toho, aké krásne mestečko sa zo Starej Bystrice stalo, takí unesení, že sme o tom básnili celou cestou na Oravský hrad. 

Prišli sme tam včas a všetci sme zvládli aj tých 660 schodov, ktoré nás na tomto hrade čakali. Pri opise tejto pamiatky však už nebudem taká nadšená ako pri Starej Bystrici. Hrad je impozantný, stavba úchvatná, no už by asi potreboval trošku aj zrekonštruovať. Vonkajšie omietky zašlé a ani inventár hradu ma veľmi neoslovil. Viem, je to hrad, no nemôžem si pomôcť, čakala som od neho viac.

Nad hradom sa postupne schyľovalo k búrke a práve keď sme boli v jeho najvyššej časti, strhol sa lejak. Všimla si to aj naša pani sprievodkyňa, ktorá nás upozornila, že už ideme von, tak nech si nachystáme dáždniky. O chvíľu však otvorila dvere a v okamihu bolo po búrke. Neskôr sa mi šofér nášho autobusu čudoval, o akom daždi to hovorím, keďže na neďalekom parkovisku spadli možno tri kvapky. Zapršalo však až cestou do Žiliny a to sme sedeli pekne v suchu v autobuse. 

Do Žiliny dážď ustal. Prišli sme tam o pol hodinku skôr ako bolo v pláne a tak sme sa - uťahaní zdolaním už spomínaných 660 schodov dohodli, že aj domov odídeme o pol hodinku skôr. A tak aj bolo. Prešli sme sa po Žilinskom námestí, poprezerali sme si stánky, niektorí navštívili aj reštaurácie a o trištvrte na šesť sme už štartovali autobus. A doterajšia ako-tak jasná obloha sa zatiahla, zdvihol sa veľký vietor a chýlilo sa k búrke. Pršalo aj celou cestou domov skoro až po Senec, no to nás už netrápilo.

Vyhli sme sa tedy dažďu a videli sme krásy severnej Oravy.



Odchod : Bratislava (Patrónka) 5:50, Bratislava (Hl. stanice) 6:00 hod.
Návrat   : Na tie isté zastávky do 21:00 hod.

   Grécky deň na hrade Veveří a zámok Lysice (Česká republika)

Termín  06.06.2015
Cena dopravy  18.00€ / sedadlo
  

Vylepšený hrad Veveří, krásne Lysice a ešte Troška k tomu


Na dnes sme si naplánovali prehliadku hradu Veveří (neďaleko Brna) s posedením na Gréckom dni, ktorý tu bol na dnes naplánovaný a poobede potom prehliadku zámku Lysice.

O tom, že dnes bude pekne slnečno, nepochyboval nikto. Predpoveď hlásila dlhodobo dobré počasie a tak sme sa vydali na cestu. Na hrad Veveří sme prišli včas a ja môžem skonštatovať, že za tie 2 roky, čo som tam nebola, sa zariadenie hradu veľmi zmenilo. Naposledy tam bola možno jedna posteľ, skriňa a 2 komody, no dnes je hrad Veveří už pekne zariadený nábytkom, ktorý hradu požičali z iných historických objektov. Ešte stále je tu v stene zabudovaný sklobetón, na niektorých miestach na zemi sú socialistické kachličky a krásne zrekonštruovaná je len jedna veľká sála, no je vidno, že na Veveří sa snažia, aby mohli návštevníkom ukázať čo najviac. 

Ak aj hrad nezaujme interiérom, očarí vás určite jeho okolie. Je zasadený mimo obce, akoby na vŕšku a keď prídete na jeho nádvorie, tak máte na každú stranu nádherný výhľad.

Trošku horšie to bolo už s Gréckym dňom. Namiesto o 10-tej začal o 11-tej a aj to len reprodukovanou gréckou hudbou. Neboli tam žiadne súbory v gréckych krojoch a hlavný program sa mal začať až o 13-tej, kedy sme my z hradu odchádzali. Najedli sme sa však z jedál, ktoré tu ponúkali a pokračovali sme v ceste do Lysíc.

Tu nás privítal už z diaľky utešený zámoček. Začala sa prehliadka zámku a niektorí výletníci mi pošuškali, že o 16-tej, kedy sme mali zo zámku odísť, sem vraj príde Zdeněk Troška. Zavolala som preto šoférovi, či si budeme môcť posunúť odchod na 16,30. Šofér súhlasil a tak sme po prehliadke zámku ešte trošku čakali na Trošku :-).

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázokChvíľku pred štvrtou vstúpil na nádvorie zámku známy režisér. Niektoré z mojich dám si ho najprv hanblivo začali fotografovať. On však bol taký milý a bezprostredný, že sa s nimi začal postupne fotiť a zvrhlo sa to na obrovskú "fotošou". Úsmevy strúhal do každého fotoaparátu či mobilu a "selfie" s ním si spravil dokonca aj náš šofér.

Čas však pokročil a tak musel pán Troška s úsmevmi do fotoaparátov skončiť a začať besedu zorganizovanú k otvoreniu zámockej výstavy rozprávkových barrandovských kostýmov.

Dozvedeli sme sa, ako sa chystajú a šijú kostýmy pre jednotlivých hercov, ale aj to, ako sa točia jednotlivé zábery pri natáčaní rozprávok. Najväčší úspech a salvy smiechu však zožal režisér vtedy, keď začal rozprávať príhody z natáčania trilógie Slunce, seno ...

Polhodina určená na účasť na besede sa minula a my sme museli odísť. Nedalo sa však ešte sa nezastaviť v pivovare v Černej Hore, ktorý je len kúsok od zámku Lysice. Nakúpili sme si preto černohorské pivo pre seba aj pre známych a pobrali sa domov.


Odchod : Bratislava (Hl. stanica) 7:00, Bratislava (Patrónka) 7:10, Malacky 7:30 hod.
Návrat   : na tie isté parkoviská do 19,00 hod.

   Zámok Velké Losiny a hrad Šternberk (Česká republika)

Termín  05.09.2015
Cena dopravy  25.00€ / sedadlo
  

Zámok Velké Losiny "v pôvodnom znení"


Keď som si chystala materiály o výlete na zámok Velké Losiny a hrad Šternberk, narazila som na informácie, že na Velkolosinskom panstve sa od roku 1678 vykonávali inkvizičné procesy s "čarodejnicami". Neboli to len okrajové prípady, bolo to cielené upaľovanie hlavne žien ale aj mužov, chudobných ale aj tých najbohatších (dokonca kňazov), ktoré riadil inkvizičný sudca Boblig z Edestadtu celých 15 rokov. Súdne procesy sa vykonávali priamo na zámku Velké Losiny a pri zisťovaní podrobných informácií som narazila aj na zmienku o filme Kladivo na čarodejnice, ktorý v roku 1969 natočil Otakar Vávra na motívy rovnomennej knihy Václava Kaplického. Kniha vychádza z dochovalých písomných záznamov z losinských procesov a film bol pre jeho väčšiu autentickosť natáčaný priamo na zámku Velké Losiny. Nemala som však možnosť si film pozrieť pred návštevou zámku.

Zámok Velké Losiny a hrad Šternberk sú na "hranici časovej aj vzdialenostnej dosažiteľnosti" výletu na jeden deň z Bratislavy, veď Velké Losiny sú až na úrovni Ostravy, no aj tak som sa rozhodla tam ísť a myslím si, že som spravila dobre.

Tento časovo náročný výlet otvoril moju jesennú sezónu výletov naozaj veľkolepo. Skoro ráno sme nechali upršané počasie v Bratislave a nám na severnej Morave svietilo slnko. V zámku sme videli viac ako 400 ročné interiéry, ktoré ešte nikdy neboli reštaurované! A aj na hrade sme videli veľa zaujímavého. Na dôvažok sme nikde nemeškali, na všetko bolo dostatok času a celý výlet prebehol vo veľmi pokojnej atmosfére.

V zámku Velké Losiny sa nám "ušla" veľmi dobrá sprievodkyňa, ktorá nám rozprávala nielen o vystavených exponátoch ale aj o živote na tomto zámku.

Hneď v prvej miestnosti mňa osobne zaujala veľká mapa zavesená na stene s popisom losinského panstva. Zaujímavé na nej je, že je nakreslená na papieri, ktorý bol vyrobený v miestnej papierni, ktorú tu založil prvý majiteľ zámku - Jan ze Žerotína.

Vstup do najväčšej sály nebol ničím výnimočný až do poznámky sprievodkyne, ktorá nám oznámila, že podlaha, drevený kazetový strop, kachľová pec zdobená keramickými obkladačkami, maľby na stenách aj kožené tapety, ktoré tam viseli sú úplne pôvodné, z čias prvých majiteľov zámku, teda viac ako 400 rokov staré - ale ešte nikdy neboli rekonštruované !!! Vtedy sa mi strop už nezdal taký popraskaný a tyrkysovo zájdený, ani z neho visiace ozdobné ružice už neboli špinavo žlté, ale nadobudli zlatý odtieň a aj drevené lustre na sviečky - tiež pôvodné, nabrali na svojej kráse. Nebolo to baroko, boli sme ešte v čase starej renesancie, no nepamätám si zámok, kde by mali tak staré pôvodné interiéry.

Všimla som si aj to, že štvorce na kazetovom strope nemajú pravý uhol a utekajú niekam do kosoštvorca, no bolo mi vysvetlené, že v tej dobe nejaké pravé uhly neriešili. A to ma ešte viac prenieslo do tých starých čias.

Zaujímavá bola aj miestnosť s tromi vzácnymi tapisériami, ktorej steny boli pokryté zvláštnymi fialovými tapetami, ktoré vyzerali ako zamatové (tiež všetko originál).

K zámku neskorší majitelia pristavili barokovú kaplnku, ktorú sme tiež navštívili.

Ďalšou našou zastávkou bola neďaleká Velkolosinská papiereň. Tu si niektorí prezreli expozíciu o výrobe papiera, ostatní si radšej posedeli v miestnej reštaurácii. Potom sme nastúpili do autobusu a vybrali sa na hrad Šternberk.

Je to mohutné sídlo, ktoré jeho poslední majitelia - Lichtensteinovci , tak isto ako aj zámok vo Velkých Losinách, vlastnili až do roku 1945. Do hradu dali zaviesť elektrinu, kúrenie, vodovod aj kanalizáciu, dokonca tu sú aj dva výťahy - jeden na jedllo, ktorý bol ovládaný ručne, ale aj výťah osobný, poháňaný elektrinou.

Okrem vybavenia interiérov posledných majiteľov hradu si tu môžete prezrieť aj exponáty z uzavretých, verejnosti neprístupných hradov a zámkov severnej Moravy.

Na záver

Druhý deň ráno, v nedeľu, som sa zobudila s hlavou plnou losinských čarodejníckych procesov a tak som si pustila film Kladivo na čarodejnice, ktorý mi syn stiahol z internetu. Ak ste niekedy boli na zámku Velké Losiny, tak si ten film určite pozrite. Hneď jedna z prvých scén, kde miestny farár prichádza na zámok nahlásiť grófke Angelii Anne Sybille de la Gall, že žobráčka Marina Schuchová ukradla v kostole hostiu, je natáčaná v sále, kde na stene visí tá mapa z losinskej papierne. Starú pec a drevené lustre vo veľkej sále je vidieť vo viacerých scénach, ktoré tu boli natáčané, no pri scéne, kedy je v sále už len opitý Boblig so svojim pomocníkom a tackavo kráča ku kamere, je zabratý aj strop miestnosti so zlatými ružicami v celej jeho kráse. Inkvizítor Boblig bol vo filme ubytovaný v miestnosti s tapisériami, ktoré je tam pekne vidieť a všimnúť si môžete aj tie už spomínané zamatové tapety na stenách.


Odchod : Bratislava (Hl. stanica) 6:00, Bratislava (Patrónka) 6:10, Malacky 6,30 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 22,00 hod.

   Zámok Jaroměřice nad Rokytnou a pamiatky v Třebíči (Česká republika)

Termín  19.09.2015
Cena dopravy  18.00€ / sedadlo
  

Zámok Jaroměřice nad Rokytnou a mesto Třebíč 

V Třebíči sme už raz boli, ale to nám pršalo a tak sme sa kvôli dažďu prechádzky Židovskou štvrťou radšej vzdali. Na dnešný výlet som naplánovala najprv prehliadku zámku v Jaroměřiciach nad Rokytnou a zostávajúci čas mal patriť potulkám po Třebíči - a ja som len dúfala, že tentokrát ma počasie nesklame.

A veru, nesklamalo! Od Bratislavy po hranice s Českou republikou to síce vyzeralo všelijako (dokonca aj všetky predpovede predpovedali zamračený a chladný deň), no postupne sa všetka oblačnosť stratila a celý deň bolo nádherné slnečné počasie.

Najprv sme sa tedy zastavili v centre mesta Jaroměřice nad Rokytnou, kde majú krásny zámok tesne susediaci s kostolom. Prezreli sme si neskorogotické interiéry a tak isto množstvo starožitných hudobných nástrojov, ktoré boli povystavované v jednotlivých miestnostiach zámku. Majitelia tohto zámku totižto mali veľmi radi hudbu a tak boli aj fresky na stropoch jednotlivých miestností vyzdobené hudobnými motívmi.

Prehliadku sme skončili v Sale terrane s prekrásnou stropnou výmaľbou, ku ktorej boli pripojené Rímske kúpele.

Náš výlet pokračoval presunom do mesta Třebíč a ako prvé na programe bolo Karlovo námestie. Od sprievodkyne sme sa dozvedeli, že patrí medzi najväčšie námestia nielen v Čechách ale aj v strednej Európe (veď má dĺžku až 360 metrov a plochu 2,2 ha) a vrámci prechádzky po ňom sme si predstavili jeho najvýznamnejšie domy. Po obednej prestávke, ktorú bolo možné využiť aj na výstup na Mestskú vežu, sme sa všetci stretli pri Bazilike Svätého Prokopa, ktorú sme si tiež prezreli. Medzi jej najzaujímavejšie časti patrí hlavne podzemie so stĺpmi, ktoré podopierajú mohutný chrám.

Poslednou témou dnešného dňa bolo židovstvo v Třebíči. Aj napriek tomu, že dnes v Třebíči Židia už nežijú, zachovala sa tu celá Židovská štvrť s dvoma synagógami a dvoma rituálnymi kúpeľmi (mikve), ktorá bola dokonca zapísaná na zoznam UNESCO.

Po prehliadke interiéru Zadnej synagógy a krátkej prednáške o histórii Židovskej štvrte, sme sa presunuli do malého bytu susediaceho so synagógou, kde je dnes Židovské múzeum. Je to vlastne bývalý dom obchodníka, ktorého interiéry sú zariadené v duchu 30. rokov 20. storočia. Dozvedeli sme sa tu veľa o živote židovskej rodiny a aj o mnohých židovských sviatkoch.

Po prehliadke múzea sme sa prešli Židovskou štvrťou, kde nám sprievodkyňa ukázala mnoho stavebných kuriozít, ktoré tu vznikli kvôli tomu, že toto relatívne malé územie z jednej strany ohraničené skalou a z druhej riekou, obývalo v časoch najväčšej slávy až 1700 obyvateľov. A keďže všetci museli niekde bývať, stavalo sa všade, kde sa len dalo.

Prehliadku štvrte sme skončili na Žerotínovom námestí a čakala nás už len cesta domov, do Bratislavy.


Odchod : Bratislava (Hl. stanica) 7:00, Bratislava (Patrónka) 7:20, Malacky 7,30 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 20,30 hod.

   Zámky na Loire po česky = Zámky na rieke Orlici : Doudleby nad Orlicí, Rychnov nad Kněžnou, Kostelec nad Orlicí a Častolovice (Česká republika)

Termín  26.09.2015
Cena dopravy  70.00€ / sedadlo
  

Keď sa nám medzi šľachticov zamieša Magdaléna Dobromila Rettigová ...


Zájazd k rieke Orlici bol taký malý experiment. Doteraz sme navštevovali len hrady a zámky, ktoré spravuje štát alebo obec, no všetky štyri zámky, ktoré boli v pláne tohto víkendového zájazdu, boli po roku 1989 navrátené ich pôvodným majiteľom. A tak sme sa s nimi nielen stretli, ale sme sa aj dozvedeli, že ono vlastniť taký zámok nie je až taká výhra.

Z upršanej Bratislavy sme odišli skoro ráno a aj napriek "zamračeným" predpovediam nám nakoniec vyšlo krásne slnečné jesenné počasie. Do zámku Doudleby nad Orlicí sme prišli v predstihu, no syn majiteľky zámku, Eleonóry Dujkovej, rodenej Bubna-Litic, pán Dujka, nás už čakal. Bol zaskočený takou veľkou skupinou (bolo nás za plný autobus), ale aj množstvom našich otázok a záujmom o dejiny jeho predchodcov. Rod Bubna-Litic totižto tento zámok nielen postavil, ale ho nepretržite (okrem rokov 1948-1992) vlastní dodnes.

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázokPoobede bol na pláne zámok v Rychnove nad Kněžnou. Prišli sme na nádvorie, no nikoho tam nebolo. Aj pokladňa bola zatvorená. To, že nás majitelia zámku z dôvodu odcestovania nemohli prísť privítať, som vedela, ale že by tu na nás zabudli? To sa však k nám už z diaľky hrnula Magdaléna Dobromila Rettigová v meštianskom odeve s typickým čepčekom na hlave. V rukách niesla dva veľké taniere plné malých koláčikov a odbehla aj pre peceň chleba, masť s oškvarkami a misku plnú nakrájanej cibule. Aby toho nebolo málo, o chvíľu sa ešte vrátila s bábovkou, do ktorej vraj "vrazila až šest vajec" :-).

Samozrejme, že som o takomto privítaní vedela, to malo byť to malé prekvapenie, no až takúto hostinu som veru nečakala! M.D. Rettigovú, národovkyňu a spisovateľku, ktorá v 19. storočí učila mladé ženy, ako sa starať o domácnosť a samozrejme, aj variť (a ktorá práve tu, v Rychnove, dopísala svoju českú kuchársku knihu), nám zahrala pani Řeháková, ktorá inak predáva vstupenky v tomto zámku :-). Pečie však výborne, pretože po jej chlebe "se sádlem", koláčoch a bábovke sa len tak zaprášilo.

So sprievodcom sme si prezreli nielen interiéry zámku, ale sme navštívili aj kostol Najsvätejšej Trojice, ktorého prestavbu realizoval český architekt Jan Blažej Santini-Aichel po tom, čo kostol vyhorel. Neďaleko kostola je samostatná renesančná zvonica, v ktorej už od roku 1604 visí jediný zvon menom Kryštof a má priemer 2 metre. Pán sprievodca nám otvoril aj zvonicu a po prehliadke zvona sme si mohli raz zazvoniť.

Na druhý deň bol na pláne empírový zámok v Kostelci nad Orlicí. Aj tu nás privítal jeho súčasný majiteľ, pán gróf František Kinský. Otvoril vchodové dvere, vyšiel po schodisku a z koša na vychádzkové palice si vybral jednu, s ktorou sa podopieral. Ako doma ...

Tak isto ako pán Dujka v Doudleboch, aj on bol prekvapený veľkosťou našej skupiny. Tak nám najprv porozprával dejiny tohto zámku, ktorý on nazval (len) vilou a aj dejiny jeho rodu na vstupnom schodisku, pretože priestory zámku už sú oproti tým starším modernejšie a tým aj komornejšie a menšie. Počas prehliadky sme sa dozvedeli, že od jeho predkov vedie línia až k Žofii Chotkovej a aj to, že ak by si jeho dedko mohol zobrať tú, po ktorej túžil, tak by bol Winston Churchill jeho veľmi blízkym príbuzným.

Len kilometer od zámku Kinských v Kostelci je postavený ďalší zámok, ktorý tiež patrí svojim pôvodným majiteľom a tým je zámok v Častoloviciach, ktorý bol posledným bodom nášho dvojdňového výletovania. Ten teraz vlastní grófka Diana Šternbergová, ktorá sa však už kvôli svojmu vysokému veku s návštevníkmi jej zámku nestretáva. My sme však aj tak mali to šťastie a vystihli sme ju, ako sa elektrickým "golfovým" autíčkom spolu s jej dvomi psami priviezla na nádvorie zámku. 

Zámkom v Častoloviciach nás previedla sprievodkyňa, my sme nastúpili do autobusu a plní zážitkov sme sa pobrali domov.

A čo je iné na tom, keď vás zámkom sprevádza jeho majiteľ a nie sprievodca? Sprievodca totižto nemôže ukázať na storočia starý obraz a povedať - toto je môj pra-pra-pra-pra-pradedo!


Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 6:00, Bratislava (Patrónka) 6:10, Malacky (pri Tescu) 6:30 hod.
Návrat   : Na tie isté zastávky do 21:00 hod.

   Hortobágy pusta - odlet žeriavov a prehliadka Debrecenu (Maďarsko)

Termín  09.10.2015
Cena dopravy  120.00€ / sedadlo
  

Až donekonečna a ešte ďalej 


Zájazd do maďarskej Hortobágy pusty som mala naplánovaný už v roku 2014. Na jar, na 4 dni a s tým, že v cene bolo úplne všetko - doprava, ubytovanie, strava aj vstupy. Tým vyšla cena zájazdu troška vyššie a ja som nezáujem oň pripisovala práve tej jeho cene. Tak som to skúsila tento rok znova. Len na 3 dni a len s dopravou a ubytovaním, plus som tam ešte objednala uvítací obed a v cene bol aj program v pustre. Zájazd som načasovala na jeseň, v čase tiahnutia žeriavov, ktorí sem v tomto období prilietavajú po tisícoch. No ani toto neprilákalo záujemcov o zájazd v takom počte, aký som očakávala. Avšak preto, že návšteva Hortobágy pusty bola jedným z mojich troch cestovateľských snov, rozhodla som sa, že ten zájazd spravím za každú cenu ... a potom už nikdy! 

Ale poznáte to ... nikdy nehovor nikdy ... nakoniec nebol problém ani v načasovaní, ani v cene zájazdu, ale v tom, že do pusty nechodia skoro žiadne slovenské skupiny a nikto o jej čare vlastne ani nevie ! Viem to od sprievodkyne a potvrdil mi to aj ubytovateľ. Občas sa tam objavia slovenské rodiny, no slovenský autobus naozaj len výnimočne. A pritom je to TAKÁ NÁDHERNÁ KRAJINA !!!! Veď čítajte ďalej !

Na cestu sme sa z Bratislavy vybrali skoro ráno, aby sme tam na obed už boli. Ja zvyknutá na to, že plynulá cesta je len po diaľnici a po zídení z nej sa autobus "šuchce" od dediny k dedine, som to očakávala aj tu. Pri Füzesabony sme však z diaľnice zišli na obyčajnú cestu, ktorá sa po niekoľkých kilometroch zmenila doslova na "americkú diaľnicu". Akoby nakreslená podľa pravítka, konca sme jej nedovideli a šofér doslova nemusel po celý čas ani volantom pohnúť. Tehlu na pedál a ide sa. 

Ráz krajiny sa tiež zmenil - kam sme len pozreli, všade nekonečná rovina, občas maštaľ pre voľne sa pasúce stáda zvierat a stromy len popri našej ceste ako vetrolamy. 

Môj sen sa mi splnil - videla som nekonečno! :-) 

Po príchode do mesta Hortobágy sme sa ubytovali a čakal nás uvítací obed. Najprv domáca barackovica (51-ka), nasledovala hrášková polievka, potom obrovská porcia kombinácie tunajších typických jedál - perkeltu zo šedého hovädzieho dobytka a šlambucu, čo je niečo ako granadír, no bez cibule a papriky (obe jedlá varené v kotlíku na ohni) a to všetko zavŕšil jablkový ríteš, čiže štrúdľa. Bolo z čoho "odfukovať", no nás už čakal prvý program a to výlet do pusty.

Keďže sme bývali v dedinke priamo v puste, nebolo treba chodiť ďaleko, autobus nás odviezol len 4 km od ubytovania, do Máty, kde sme presadli do vozov ťahaných koňmi. Pôvodne som si myslela, že to bude program ako všade inde v Maďarsku - naložia vás do koča, prevezú pár metrov, vyložia pri okruhu, na ktorom vám ukážu program Čikóčov a ide sa domov. No toto bolo iné kafe!

Vybrali sme sa priamo do pusty, cestou necestou, pretože pusta cesty nepotrebuje, tu je všade rovina. Prišli sme k stádu vodných byvolov a nádherne čiernych koní plemena Nónius, ktoré sa tu pásli. Nemali z nás strach, na turistov boli zvyknutí, my sme híkali z ich majestátnosti a krásy a oni na nás len pozerali. Po chvíli zaplnenej cvakaním fotoaparátov sme sa pobrali k vahadlovej studni, pri ktorej bol gazda s do voza zapriahnutými štyrmi volmi šedého dobytka. Spravil okolo nás okruh a aparáty cvakali opäť. Pokračovalo stádo červených mangalíc, čiernych dlhostrstých oviec Racka a aj obrovské stádo šedého dobytka. Medzi stádami sme sa presúvali na voze a stáda boli od seba tak ďaleko, že vždy bolo na dohľad len jedno z nich. A k tomu - kam ste sa pozreli - len samá rovina a moje vysnívané nekonečno. Žiaden dom, žiaden strom, len občasné kry a MY!

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázokProgram v puste trval 2 hodiny a jeho súčasťou bolo aj vystúpenie čikóšov. Ale také naozaj autentické. Totižto keď sme sa presúvali od jedného stáda k druhému, zahliadli sme v diaľke cválať na koňoch 3 typicky oblečených čikóšov - modré široké nohavice a košeľa a typický klobúk s vysoko posadenou strieškou. Postupne sa k nám približovali, až naše vozy zastali a oni nám predviedli ukážky poslušnosti ich koní. Plieskali im nad hlavami bičom, donútili ich ľahnúť a stúpali po nich, nakoniec ich dokonca posadili, čo pre koňa nie je prirodzená poloha. Po programe nasledovala možnosť vysadnúť na koňa. Čikóši používajú voľné, neupevnené sedlo, aby sa pri prípadnom páde z koňa nezranili, no ani to mi nezabránilo, aby som si to nevyskúšala. Sedela som na koni prvý krát v živote a bol to zaujímavý zážitok (tá fotka to potvrdzuje, som to ja).

Program v puste skončil a my sme prestúpili do autobusu, ktorý nás odviezol na miesto, kde sme mali pozorovať žeriavy. Žeriavy do Hortobágy pusty prilietavajú z Fínska a okolia a tu sa zastavujú na 2 - 3 týždne a potom letia ďalej, do Afriky. Tu sa usadia v močiaroch a jazerách a každý deň ráno odlietavajú na polia, kde sa kŕmia. Okolo 16-tej hodiny sa potom vracajú na noc k jazerám a tento ich prílet trvá 1,5 - 2 hodiny. Počas neho vidíte v kŕdľoch po 30 - 120 jedincoch zlietavať zo všetkých strán husto za sebou tisícky žeriavov. Ornitológ, ktorý bol s nami, nám povedal, že sme mohli za ten čas, čo sme tam boli, vidieť zosadať asi  30 000 žeriavov. Spočítaných ich tam bolo v tomto roku asi 110 000.

Na druhý deň ráno sme si prezreli tri múzeá, ktoré sa venujú niekdajšiemu životu a remeslám v puste. Dozvedeli sme sa, že Čikóš je pastier koní a stojí na najvyššom stupni hierarchie tunajších pastierov. Hneď pod ním je Gulyás, pastier šedého dobytka, potom pokračuje Juhász, pastier oviec Racka a na najnižšom stupienku je Kondás, pastier mangalice (prasa). Kedysi do pusty chodili len chlapi, ženy tam prístup nemali. Ich život pastiera začínal už v 10 - 12 rokoch a ak sa chlapec narodil Kondásom, zostal ním na celý život, iné ako mangalice pásť nemohol.

Po prehliadke múzeí a obede sme sa odviezli do 35 km vzdialeného Debrecínu, ktorý sme si prezreli najprv z autobusu a následne peši. Debrecín je prekrásne mesto! So širokými ulicami, plné zelene, sôch a fontán.

Doobedie tretieho dňa zájazdu bolo pôvodne určené na osobné voľno v puste, no počasie sa rapídne zhoršilo a tak sme sa po raňajkách radšej pobrali na cestu s tým, že sa zastavíme v obci Poroszló, kde je Tisza - tavi Okocentrum, čo je vlastne ukážka života flóry a fauny v jazere aj rieke Tisza. Majú tu (tak ako v Tropicariu v Budapešti) podzemný presklený tunel, kde je možné pozorovať ryby, ktoré tu žijú. Najzaujímavejšími boli obrovské jedince ryby Viza, ktorá kedysi plávala aj v Dunaji. 

NA ZÁVER : Aj keď som sa s týmto zájazdom veľmi natrápila a napriek tomu oň bol slabý záujem, rozhodla som sa to nevzdať. Som presvedčená o tom, že sem Slováci nechodia len preto, že nevedia, ako inak tu je. Ticho, pokoj, krajina ako z inej planéty, tu sa prenesiete o stovky rokov späť a uvidíte "bio" chov, ktorý už široko - ďaleko neexistuje! Hrady, zámky, kopce, TO VŠETKO tu máme! Ale nekonečnú rovinu uvidíte najbližšie len tu! 

Necháte sa pozvať na zájazd do Hortobágy pusty, ktorý naplánujem niekedy na koniec mája 2016? 


Odchod : Bratislava (Patrónka) 5:00, Bratislava (Hl. stanice) 5:10 hod.
Návrat   : Na tie isté zastávky do 21:00 hod.

   Po stopách starých Slovanov - kostolík v Kopčanoch, Slovanské hradisko v Mikulčiciach a Archeoskanzen v Modrej (Slovensko, Česká republika)

Termín  31.10.2015
Cena dopravy  15.00€ / sedadlo
  

Stúj noho! Posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš ...


Na mojich výletoch väčšinou navštevujeme hrady a zámky, čiže stavby zo 16. až 18. storočia. Na tomto jesennom výlete sme sa však presunuli oveľa hlbšie do histórie, pohybovali sme sa po miestach, ktoré boli dokázateľne obývané už v 5. až 8. storočí nášho letopočtu. Vybrali sme sa na miesta, kde naši (nielen) slovanskí predkovia začali písať našu históriu.

Prvou zastávkou tohto výletu bol kostolík v Kopčanoch. Mnohí z vás snáď stokrát išli do Holíča a po ceste tam museli prejsť aj cez malú obec Kopčany.  Mnohí z vás si v Kopčanoch aj všimli hnedú tabuľu oznamujúcu existenciu kostolíka v chotári tejto obce. No koľkí z vás vedia, že ide o najstarší alebo druhý najstarší stojaci kostol na našom území a je z čias starých Slovanov? A koľkí z vás odbočili z cesty a zašli si až k nemu?

My sme to dnes spravili a vďaka obyvateľovi Kopčian, ktorý už roky sprevádza archeológov, ktorí robia výskum v tejto lokalite, sme sa nielen dostali do interiéru tejto vzácnej stavby, ale sme sa aj veľa dozvedeli ako o samotnom kostole, tak aj o hroboch, ktoré tu boli pri výskumoch nájdené. 

Bolo úžasné dotknúť sa múrov, ktoré si pamätajú možno viac ako 1300 rokov!

Krásne počasie, ktoré nám dnes prialo, doslova nabádalo na dlhší pobyt na tomto magickom mieste, no nás už čakali na druhej strane rieky Mravy, v Slovanskom hradisku v Mikulčiciach, ktorého niekdajšou súčasťou bol aj kostolík v Kopčanoch. 

Toto hradisko bolo kedysi veľkou aglomeráciou, kde sa našlo 12 kamenných kostolov a predpokladá sa, že mohlo byť aj sídelným mestom Veľkomoravskej ríše s prítomnosťou nielen Mojmíra, Rastislava a Svätopluka, ale aj Konštantína  a Metoda. 

Dnes tu môžete vidieť základy týchto kostolov tak, ako boli rozmiestnené v teréne hradiska, no nad jedným z nich je postavená ochranná stavba a v nej odkryté hroby objavené archeológmi. Je tu aj expozícia predstavujúca makety jednotlivých kostolov a predmety, ktoré boli v týchto miestach nájdené. Súčasťou prehliadky tohto objektu je aj videoprojekcia, vďaka ktorej sa zoznámite s tým, ako sa tu kedysi žilo.

Avšak obyvatelia hradísk bývali hlavne v obydliach z dreva, ktoré sa dodnes nezachovali. Preto sme sa z Mikulčíc presunuli do obce Modrá, kde v roku 2004 otvorili Archeoskanzen, kde na základe vykopávok postavili práve také drevené obydlia, v akých v časoch Veľkej Moravy žili obyčajní ľudia. Nájdete tu podzemnice, polozemnice, drevený dom kováča či hrnčiara, z kameňa je tu postavená škola aj kniežací palác. Aby ste mali pocit, že ste v naozaj "živej" osade, pobehujú tu sliepky aj kozy, no svoju ohradu postavenú podľa staroslovanského "projektanta" tu majú aj Mangalice (prasa) a aj Japonské prasiatka. Tie sa tu aj "bio" rozmnožujú, takže v čase našej návštevy mali obe japonské prasnice po nejakých 7-9 prasiatok, ktoré sa tu tmolili pod nohami, ale aj si pochutnávali na maminom mlieku, ktorej návštevníci pri kojení jej početných drobcov vôbec nevadili.

Hneď vedľa archeoskanzenu je aj expozícia života v našich jazerách a riekach s názvom Živá voda, kde je umelo vybudované jazero a pod ním sklený tunel, odkiaľ je možné pozorovať ryby našich vôd. Návštevu Živej vody absolvoval každý už individuálne a tak isto sme sa niektorí prešli k bazilike vo Velehrade, ktorá je od archeoskanzenu vzdialená asi 1 km.



Odchod : Bratislava (Hl. stanica) 8:00, Bratislava (Patrónka) 8:10, Malacky (pri Tescu) 8,30 hod.
Návrat   : na tie isté zastávka do 19,00 hod.

   Zámok v Náměšti nad Oslavou, Pamätník Bible kralické a expozície Vladimíra Menšíka a Alfonsa Muchu v Ivančiciach (Česká republika)

Termín  08.11.2015
Cena dopravy  17.00€ / sedadlo
  

Jeden taký krásny, jesenný, slnečný deň


Už cestou z Bratislavy to vyzeralo tak, že dnes nám bude počasie priať a tak aj bolo.

Vybrali sme sa do Náměšte nad Oslavou, Múzea Bible kralické v susedných Kraliciach nad Oslavou a nakoniec aj do Ivančic, kde je možné si prezrieť expozície Vladimíra Menšíka a Alfonsa Muchu.

Vďaka dobrému počasiu a plynulej jazde sme do Náměšte dorazili o polhodinu skôr, ako sme mali v pláne a tak sme sa najprv zastavili pri Barokovom moste, ktorý miestni nazývajú aj malým Karlovym mostom. Na každej strane mosta je 10 barokových sôch predstavujúcich archanjelov a svätcov. Nájdete tu Sv. Floriána, Františka z Assisi či Sv. Jana Nepomuckého. Z tabule na začiatku mosta, kde je zobrazené rozostavenie sôch aj s ich menami, sme určovali, ktorá socha koho zobrazuje. Fotoaparáty za ideálnych svetelných podmienok len tak cvakali, no nás už čakali na zámku, ktorý dnes otvorili len kvôli nám.

Na zámku už síce skončili tohtoročnú sezónu, no aj tak tu ešte zostala zaujímavá a poučná expozícia o stravovaní sa šľachty. Keď sme sa od sprievodkyne dozvedeli, že dodržiavali malý aj veľký pôst, že pôstnych dní bolo viac ako 190 v roku, že na raňajky mali len niečo malé a obed bol spojený s večerou (čiže len 2 jedlá za deň) a že ešte museli dodržiavať komplikovanú etiketu pri stolovaní, tak sme boli radi, že dnes máme to, čo máme.

V Kraliciach, vzdialených len 5 km od Náměšte, sme si najprv zasadli do lavíc kostola Sv. Martina. Postavený bol už v polovici 14. storočia a aj napriek tomu, že je katolícky, vyzdobený je stroho. Je to odkaz na jeho dávku protestantskú minulosť. Toto obdobie v ňom pripomínajú autentické nápisy na stenách zo 16. storočia, čo sú citáty z biblie a sú písané starou češtinou. Bolo zaujímavé objavovať v texte písanom v švabachu celé slová, ktorým rozumieme aj dnes. 

Po zoznámení sa s históriou obce a významnom období, kedy tu pobývali bratríci, sme sa presunuli do vedľajšej budovy, ktorá slúži ako múzeum Bible kralické. Tu totižto v rokoch 1578 - 1620 bola tlačiareň, kde sa okrem už spomínanej Bible kralické tlačila aj iná náboženská literatúra aj učebnice. 

Na návštevu Ivančic sme mali dva a pol hodiny. Za ten čas sa mohol každý najesť a individuálne navštíviť expozície Vladimíra Menšíka a Alfonsa Muchu. Obaja sú totižto rodákmi z Ivančic a tak majú obaja v budove miestneho Informačného centra vyhradené svoje miesto. Na prízemí sa môžete podrobnejšie zoznámiť so životom Vladimíra Menšíka. Nájdete tu fotky z jeho detstva, vysvedčenia zo školy, svadobný oblek aj fotografie, no aj jeho kresby, diár a nakoniec aj úmrtné oznámenie.

Poschodie je zasa venované dielu Alfonsa Muchu. Sú tu vystavené hlavne jeho skice z prípravy na jeho najväčšie životné dielo, Slovanskú epopej. Týchto 5 veľkorozmerných plátien bolo do roku 2011 vystavených na zámku v Moravskom Krumlove, no od mája 2012 už sú v Prahe, vo Veľtržnom paláci. A aby ste ich mohli vidieť na vlastné oči, zaradila som návštevu tohto paláca, samozrejme s možnosťou prehliadky obrazov Alfonsa Muchu, do programu zájazdu do Prahy v roku 2016.

Pobyt v Ivančiciach sme zakončili prehliadkou miestneho židovského cintorína, ktorý je tretím najstarším židovským cintorínom v Čechách.



Odchod : Bratislava (Hl. stanica) 7:00, Bratislava (Patrónka) 7:10, Malacky (pri Tescu) 7,30 hod.
Návrat   : na tie isté zastávka do 19,00 hod.

   Vianočné trhy a Beh čertov v Mariazelli (Rakúsko)

Termín  28.11.2015
Cena dopravy  25.00€ / sedadlo
  

Mariazell s čertmi bez čertov


Výlety na vianočné trhy do okolitých štátov bývajú poslednou aktivitou mojej cestovnej agentúry v danom roku. Prvými vianočnými trhmi, ktoré som na tento rok naplánovala, boli trhy v rakúskom Mariazelli. Za termín ich konania som určila deň, kedy sa mal v susednej obci vzdialenej od Mariazellu 5,5 km, v Guswerku, konať Beh čertov.

Na výlet bola objednaná pani sprievodkyňa, do autobusu dvaja šoféri (išli sme do Álp a v zime, môže sa všeličo stať, tak pre istotu), no keďže som ja sama v Mariazelli nikdy nebola a aj informácie okolo organizácie a priebehu Behu čertov boli dosť nejasné, začali ma pred výletom mátať divné sny. Najprv to bol sen, počas ktorého som v cieli výletu zrazu zistila, že som v Bratislave zabudla vyzdvihnúť sprievodcu. V druhom sne som sa zasa ja nie a nie dostať na miesto zrazu - vedela som, že ľudia tam na mňa čakajú, no ja som sa sústavne nelogicky balila do imaginárneho kufra a nevedela som odísť. No a ešte absurdnejší sen som mala v noci tesne pred týmto výletom - bola som s klientmi v Sankt Peterburgu, sedeli v autobuse, za toho svätého som si nevedela spomenúť, koľko ich má vlastne v tom autobuse byť, privítala som ich s tým, že sú v Moskve a na dôvažok som žula obrovskú žuvačku, ktorú som po kúskoch vypľúvala, no tá mi v ústach stále pribúdala ... no počuli ste už o niečom takom?

Niet sa preto čomu čudovať, že som išla na výlet do Mariazellu s malou dušičkou.

Nastal však čas výletu a bolo nutné naň ísť. V Bratislave sme sa všetci pekne na čas usadili, šofér mi ešte oznámil, že máme v kufri aj snežné reťaze a javilo sa krásne slnečné počasie. Cesta nám popri zaujímavom rozprávaní sprievodkyne o Mariazelli šikovno ubiehala a my sme šťastne dorazili do cieľa. 

V čase nášho príchodu do Mariazellu krásne svietilo slnko a my sme sa presunuli akoby do rozprávky - do krásne vyzdobenej alpskej obce. Malému mariezellskému námestiu kraľuje mohutná bazilika a obklopujú ho typické hotelíky, reštaurácie a kaviarne, no hneď po bazilike nás upútal obrovský adventný veniec, ktorý bol zavesený v centre námestia. Okolo venca stáli stánky s typickými vianočnými dobrotami a všetko dopĺňala tichá vianočná hudba.

Ako prvú sme si prezreli baziliku, prešli sme sa po krížovej ceste na vyhliadku, odkiaľ sme videli Mariazell ako na dlani a potom už bolo do 17-tej hodiny voľno na vianočné trhy.

Ešte som zabudla napísať, že už pri ceste do Mariazellu bol všade napadaný sneh a v momente, kedy sme vyšli na Kalváriu, sa nebo zatiahlo a začalo pomaly snežiť aj nám. Pohoda, výzdoba, tichá hudba a snehové vločky ... čo viac si od vianočných trhov priať?

Avšak už počas mojej prechádzky Mariazellom sa ku mne dostali také informácie, že Beh čertov sa síce má začať o 18-tej (tak ako bolo v pláne), no má trvať až do ôsmej či pol deviatej a žiaden autobus nebude môcť z Guswerku odísť skôr, kým sa do nich nevrátia všetci pasažieri a až potom sa budú môcť pomaly začať posúvať domov. Zdalo sa mi to divné a ak by to mala byť pravda, tak by sme sa nevedeli do Bratislavy dostať skôr ako na druhý deň okolo jednej až pol druhej.

O piatej sme sa však všetci stretli v autobuse tak ako bolo naplánované a dohodli sme sa, že tedy ideme vyskúšať ako to v tom Guswerku bude, že sa radšej opýtame usporiadateľov priamo na mieste. Opustili sme teda parkovisko s desiatkami naštartovaných autobusov, ktoré tiež čakali na pokyn vyraziť do Guswerku a vydali sme sa na cestu.

Stierače autobusu poctivo odstraňovali nafúkaný sneh, ktorý sa valil z neba a nás už o pár minút na okraji tmavej cesty zastavili usporiadatelia s tým, že toto je miesto, kde máme parkovať. Pani sprievodkyňa sa išla opýtať, či je to pravda s tými časovými obmedzeniami a či by sme sa nemohli dohodnúť na tom, že my by sme odchádzali už o 19-tej. To usporiadateľ nekomentoval, no povedal jej, že z toho miesta, kde nás odstavili, treba ísť do Guswerku ešte asi 5 km pešo !!!

Nepredstaviteľné! Aj keby sme sa zmierili s tým, že prídeme do Bratislavy až na druhý deň (čo bolo vďaka 2 šoférom v autobuse technicky možné), tak tá 5 km túra tam, tam dvojhodinové státie a následná pešia cesta naspäť - podotýkam v snežení ... 

... dala som však hlasovať a aj keď sklamaní, no všetci boli radšej za cestu domov. Obrátili sme preto autobus a smutní sa vybrali na spiatočnú cestu.

Ešte dlho budem tento nezdar rozdýchavať, no utešuje ma aspoň to, že sme zažili zasnežené Vianoce a naozaj krásne trhy. Po celej ceste k diaľnici silno snežilo a fúkal vietor a aj sám šofér uznal, že čakať v takomto počasí do noci a potom sa vybrať horskou cestou domov by nebola žiadna výhra. Mne však bolo ľúto, že klienti nevideli akciu, na ktorú sa tak tešili a ešte viac ma zarážalo, že perfekcionalistickým Rakúšanom vôbec nezáležalo na tom, že v takej fujavici nechajú stovky ľudí ísť do Guswerku pešo.

Dovetok :

Ráno po tomto výlete som sa zobudila už o pol piatej s matematickou myšlienkou - ako je možné, že by sme mali ísť do Guswerku pešo ešte 5 km, keď je od Mariazellu vzdialený 5,5 km a autobusom sme prešli určite viac ako 500 metrov! Zapla som počítač, nahodila Google maps a na mape hľadala miesto, kde nás pred Guswerkom zastavili usporiadatelia. Našla som ho presne, pretože akurát v tom mieste viedla z cesty doprava odbočka k nejakým skladovým objektom. Odmerala som vzdialenosť odtiaľto do Guswerku a boli to rovné ... 3 km. Nebolo ich síce 5 ako nám tvrdili, no ani tieto tri by neboli žiadnou výhrou.

A potom že neverte snom!




Odchod : Bratislava (Patrónka) 9:05, Bratislava (Hl. stanice) 9:15 hod.
Návrat   : Na tie isté zastávky do 23:00 hod.

   Brno - Vila Tugendhat, trhy na výstavisku aj v centre mesta, náučné centrum VIDA a vila Stiassni (Česká republika)

Termín  06.12.2015
Cena dopravy  16.00€ / sedadlo
  

Jedna vila, za ktorú by sa dalo postaviť celé sídlisko


Keď Alfred Low-Beer vydával svoju dcéru Gretu za mladého pána Tugendhata, dal jej veľkorysý svadobný dar. Hornú časť svojho pozemku a k tomu nekonečný badžet na výstavbu rodinného domu pre mladomanželov. To nekonečno si totižto mohol dovoliť, lebo v tej dobe krátko pred 2. svetovou vojnou patril k najbohatším ľuďom v Čechách. A tak si ani mladí neudali limit a architektovi Ludwigovi Miese van der Rohe dali voľné pole pôsobnosti. A ten to aj využil - veď komu sa kedy naskytne možnosť navrhovať a stavať bez obmedzení! A tak ten svadobný dar, čiže vila Tugendhat, nakoniec vyšiel na 8 miliónov vtedajších korún, za čo bolo v tej dobe možné postaviť 40 nie domov, ale víl ... avšak určite nie takých, akou je Tugendhat !

Všetky technické opisy vily nájdete na internete, no to vám neumožní zažiť ten pocit, keď ste v nej. Jednoduché, strohé, praktické, vzdušné, ale aj útulné. Ak by niekto takúto stavbu postavil dnes, tak by to nebolo ničím výnimočné, teraz je takýto "ikea" štýl v móde. No v roku 1930, kedy sa mladí do vily nasťahovali, to musela byť jednoducho "bomba". Vstavané skrine, dvere od podlahy až po strop a bez prahov, na zemi kameň a korková podlaha, v skrini zabudované umývadlá, tabule skla veľké 5 x 3 m zasúvajúce sa do podlahy ... a k tomu unikátny spôsob vykurovania či chladenia, obdobný dnešnej rekuperácii v pasívnych domoch ...

Najočarujúcejšia je asi hlavná spoločenská miestnosť, niečo ako obývačko-jedálňo-pracovňa s plochou viac ako 200 m2. Z jednej strany je ukončená zimnou záhradou, druhú tvoria už spomínané obrovské okná, cez ktoré je výhľad na celé Brno (vila stojí na svahu). Nábytok vo vile už nie je pôvodný, pretože si ho Tugendhatovci pri emigrácii v roku 1938 vzali všetok so sebou, no pri rekonštrukcii v roku 2012 bola vila za 170  mil. Kč daná do pôvodného stavu a pôvodný nábytok nahradili dokonalé repliky.

Tak ak ste vilu ešte nenavštívili, odporúčam aj napriek dosť vysokému vstupnému, čo je 350 Kč. Je nutné sa však aspoň 3 mesiace dopredu objednať cez objednávkový systém vily alebo to skúste s mojou cestovnou agentúrou v roku 2016, kedy som návštevu vily Tugendhat, ale aj vily Low-Beer  zaradila do výletu na festival ohňostrojov v Brne.

A ako vlastne bolo na vianočných trhoch, ktoré sme okrem návštevy vily Tugendhat vrámci tohto výletu tiež navštívili? 

Myslím, že výborne.

Najprv sme boli na brnianskom výstavisku, kde bolo v pavilńoch F a G  množstvo stánkov s tovarom od výmyslu sveta, medzi tým sme sa vystriedali v návšteve vily Tugendhat a na záver sme sa ešte presunuli do centra Brna, kde boli na Námestí slobody a Zelnom trhu tie typické vianočné trhy. Musím Brno pochváliť, pretože oproti 2 či 3 rokom naspäť, keď sme tam tiež boli na vianočných trhoch, boli teraz omnoho bohatšie, na námestí bol pre najmenšie deti "kolotočiarsky" vláčik, na ktorom sa mohli povoziť, v centre veľký drevený betlehem vytvorený snáď z viac ako 50-tich sôch, hneď vedľa boli malé živé kozičky s mamou a jedla bolo tiež viac, hlavne výber bol oveľa pestrejší. 

Tak ak máte čas a chuť, môžete to stihnúť ešte v tomto roku - vianočné predajné trhy na výstavisku budú do 13.12.2015 a vianočné trhy v centre mesta až do 23.12.2015.


Odchod : Bratislava (Hl. stanica) 7:30, Bratislava (Patrónka) 7:40, Malacky 8,00 hod.
Návrat   : Na tie isté zastávky do 18,30 hod.

   Ku kostolíku v Dražovciach a do kaštieľa v Oponiciach historickým autobusom Škoda 706 RTO LUX a prehliadka Nitry so sprievodcom (Slovensko)

Termín  26.03.2016
Cena dopravy  25.00€ / sedadlo
  

Nitra, Dražovce a Oponice na (dnes už) retroautobuse Škoda 706 RTO


Plánovať výlety začiatkom roka (do 1. apríla) býva dosť komplikované, pretože to je väčšina hradov a zámkov uzavretá a ešte býva zima. Turisti sa však už postupne "prebúdzajú" a tak som tento rok vsadila na Nitru. No a aby ten výlet nebol len taký obyčajný, obohatila som ho jazdou na autobuse, ktorý u nás jazdil v polovici 20. storočia - na Škode 706 RTO. 

Z Bratislavy sme vyrazili ráno sprevádzaní zamračeným počasím, no kvapky dažďa zostali po celý deň uväznené v mrakoch a počas dňa občas dokonca vykuklo aj slniečko. Po príchode do Nitry sme sa najprv stretli so sprievodcom, ktorý nás odviedol na Nitriansky hrad. Sprievodca bol dnes štýlovo oblečený v staroslovanskom odeve a tým pekne zvýraznil historickú spätosť tohto miesta so starými Slovanmi. Veď ktoré naše mesto sa pýši toľkými prvenstvami ako Nitra? Nitra bola prvým slovanským mestom, prvým sídlom kniežaťa a bolo tu aj prvé biskupstvo a arcibiskupstvo na našom území. 

Na hrade sme najprv navštívili katedrálu Sv. Emeráma, ktorá sa skladá z troch navzájom spojených kostolov, z ktorých každý bol postavený v inom storočí. Najnovšia zmena, ktorá v katedrále nastala, je hrob kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorý tu je pochovaný.

Po prehliadke katedrály sme si prezreli jediné Diecézne múzeum u nás, ktoré je práve na Nitrianskom hrade. Musím oceniť ústretovosť zamestnankyne múzea, pretože aj napriek tomu, že múzeum ešte nemalo byť otvorené, sprístupnila nám jeho priestory a my sme v ňom mohli obdivovať pamiatky z obdobia Nitrianskeho kniežatstva, staré listiny písané cyrilikou a hlaholikou aj kópiu najstaršej knihy na našom území. V suteréne múzea sme zas mohli obdivovať cirkevné kalichy, kríže a iné cennosti zo zlata a striebra vykladané drahými kameňmi.

Po prehliadke hradného kopca sme sa ešte zastavili pri pre Nitru typickom Corgoňovi a potom sme si už dali krátku prestávku na obed v centre Nitry. Tam pre nás potom aj prišiel autobus, ktorý bol pre mnohých výletníkov dnes hlavnou perličkou programu. Jedných vozil do školy, druhých do práce, spomínali aj na to, ako v ňom cestovali do Bulharska! 80 km rýchlosťou, bez klimatizácie a s hučiacim motorom! Ale vtedy boli radi aj za to a dnes tie spomienky už len vyčarúvali úsmevy na ich tvárach. 

A tak sme sa vybrali tým krémovo-červeným autobusom z Nitry do Dražoviec, kde nás čakala jedna z najstarších pamiatok na Slovensku - kostolík v Dražovciach. Och, pardon, nenazývajte ho kostolík! Je to kostol! Aj napriek tomu, že je taký malý, nemá sa mu hovoriť kostolík, pretože v dobe svojho vzniku, v polovici 11. storočia, to bol vrchol staviteľstva a to najväčšie, čo v tom čase naši predkovia dokázali postaviť!

Dražovský kostol stojí na vyvýšenine, na ktorej sa krásne vypína a je ho vidieť z každej strany. Horšie to bude v budúcnosti s pohľadom od kostola - z kopca do údolia pod ním - "skrášľovať" ho bude obrovský park automobilky Land Rover ...

Po prehliadke kostola sme opäť nastúpili do retro autobusu a pobrali sme sa na posledné miesto dnešného putovania, do neďalekých Oponíc.

V pláne bola prehliadka Apponyiovskej knižnice, ale aj s prekvapením. Interiér knižnice bol zahalený tmou a osvetľovali ho iba sviečky na stoloch františkánskych mníchov, ktorých celoživotnou úlohou bolo prepisovanie kníh. Ocitli sme sa v 15. storočí. K týmto mníchom prišiel iný mních, ktorý v knižnici hľadal vzácnosť, knihu kníh, ktorá už nebola písaná ručne, ale bola vytlačená strojom vďaka vynálezu Johanna Gutenberga. Chválil prácu Gutenberga, vďaka ktorej mohli mnísi skončiť s ručným prepisovaním kníh, no našiel tam ešte väčšiu vzácnosť, knihu svietiacu a hovoriacu, knihu zo storočia dvadsiateho prvého - tablet. Ten malo v rukách malé, v bielom oblečené dievčatko, čo symbolizovalo stret starého s novým, no zdôraznilo aj nutnosť zachovania a ochrany takých vzácností, akými sú staré, po storočia uchovávané knihy.

Po  skončení tohto krátkeho divadelného predstavenia nám mních porozprával o ťažkom údele kníh z Apponyovskej knižnice, o ich putovaní z Bratislavy do Oponíc, o ich ničení aj o zmŕtvychvstaní mnohých z nich, za čo môžu ďakovať františkánskemu mníchovi Vševladovi Gajdošovi z Veľkej Mane.

Celí rozcítení divadlom a smutným rozprávaním o osudoch Apponyiovskej knižnice sme sa ešte zastavili v hrobke rodu Apponyi a potom sme už nastúpili do retroautobusu, ktorý nás odviezol do Nitry. Tam sme prestúpili do nášho moderného autobusu a vrátili sme sa do Bratislavy.


Odchod : Bratislava (Patrónka) 8:00, Bratislava (Hlavná stanica) 8:10 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 18:00 hod.

   Hrad Bouzov a zámok Náměšť na Hané (Česká republika)

Termín  17.04.2016
Cena dopravy  20.00€ / sedadlo
  

Panstvo rytierov, slané zákusky a moja záhada.


Apríl je ohľadne počasia síce bláznivým mesiacom (a v tomto ruku veru šantí o sto tristo), no v túto nedeľu si povedal, že nás už nebude trápiť a doprial nám slnečný deň. Veď sme aj išli na krásny výlet, pre mňa samu z dvoch tretín neznámy.

V pláne bol hrad Bouzov, niekdajšie sídlo Rádu nemeckých rytierov, ktorý som robila tak dávno, že na fotkách som ho spoznávala, no ani za toho "oného" som si nevedela spomenúť, ako sa ide z parkoviska na hrad, plus dve ďalšie zastavenia, kde som nebola ešte nikdy - Múzeum Olomouckých tvarůžků a zámok v Náměšti na Hané.

Po jednom "wecku" na diaľnici a pri konci trošku hrboľatej ceste sa nám v diaľke konečne ukázala veža typická pre hrad Bouzov. Veď kto by ju nepoznal? Rozprávka "O princezně Jasněnce a létajícím ševci"  je známa snáď všetkým a scéna, kde princ prilieta k princeznej na vežu, kde je ona za trest zatvorená, je pre túto rozprávku snáď najtypickejšia. No a tou vežou je práve veža hradu Bouzov. 

Keďže ani po výstupe z autobusu sa mi miesto nezdalo známe, opýtala som sa pre istotu miestnych, "jak nejblíž na hrad". Odpoveďou mi bolo, že tu všetky cesty vedú na hrad a tak sme si to strihli priamo cez park a o pár minút sme už stáli pred hradbami. Musím pochváliť pani sprievodkyňu za jej výborný výklad a hlavne úžasne silný a zvučný hlas. Tu sa nám veru nestalo, že by tí vzadu nepočuli.

Po prehliadke hradu sme si ešte spravili pár fotografií a kúpili niekoľko magnetiek, ale hlad nás už hnal do neďalekých Loštíc, ktoré sú jediným miestom v celej Českej republike, kde sa vyrábajú originálne Olomoucké tvarůžky.

Otvorili tam teraz veľmi pekné múzeum, kde sa dozviete všetko o histórii vzniku tohto syra so "zvláštnou" arómou a aj o niekdajšom aj dnešnom spôsobe jeho výroby. Okrem Múzea je v Loštiaciach Tvarůžková cukrárna a reštaurácia u Coufalů, ktoré sa špecializujú na jedlá z tohto syra.

Ja sama som túto smradľavú potvoru ešte nikdy nejedla a tak som sa podujala navštíviť cukráreň. V ponuke boli sladké ale aj tvarůžkové zákusky a tak mi na tanieri pristáli dve slané jednohubky a na vyrovnanie chuti pre istotu aj sladká trubička. Musím uznať, že tie syrové "zákusky" sa dali zjesť, no boli strááááááááááááášne slané. Preto mi veru dobre padlo zakončiť slaný výbuch v ústach sladkým pohladením. A aj keď bola na námestí v ponuke aj tvarůžková zmrzlina, na jej ochutnanie som odvahu už nenabrala.

Po rozchode sme sa všetci opäť zišli v autobuse, ktorý nám začal trošku \"posmrdkávať\", pretože si nikto z nás neodpustil nekúpiť si tu tie pravé "kvargle". Cesta pokračovala k zámku Náměšť na Hané, pred ktorého kruhovitým plotom som zostala stáť ako prikovaná. Deja vu! Tu som už bola! Ale kedy? Veď ten zámok som nikdy nemala v ponuke výletov a môj muž so mnou na žiadne výlety nikdy nechodil! A vtedy mi to trklo! Keď sme ešte mali Fiat Multiplu, tak sme chodili na zraz podivínov, ktorí vlastnia toto nezvyčajné auto. A vtedy sme vrámci orientačného "behu" autom, kedy sme mali spoznávať tento kraj tým, že sme jazdili od pamiatky k pamiatke a plnili rôzne úlohy, prišli aj k plotu tohoto zámku a mali sme tu niečo zistiť, ale teraz som si nevedela spomenúť, čo.

Nechala som to tak, veď teraz nie je čas na nostalgiu, treba ísť kúpiť vstupenky. Na zámku nás už čakali a tak sme sa vybrali na jeho prehliadku. Ešte trošku odbočím - kým nás pán šofér čakal na parkovisku pred hradom Bouzov, rozprával sa tam s kolegom z iného autobusu a on mu povedal, že nech na zámok v Náměšti ani neideme, že to za to nestojí. 

Neverte šoférom! Nemal pravdu. Zámok je vo vnútri nádherný. Všetky dvere aj steny má krásne vymaľované - niečo v rokoku, niečo v secesii, no všade sú namaľované girlandy kvetov a pôsobí to veľmi upokojujúco a romanticky. Všetkých nás však najviac okúzlil netypický keramický luster nevyčísliteľnej hodnoty v jemne tyrkysovo-krémovo-ružovej farbe so stovkami drobných farebných kvietkov, s malými vtáčikmi a s keramickými drobnými hudobníčkami, ktoré na ňom sedia. Prehliadku zámku sme zakončili pri dvoch nádherných kočoch, z ktorých ten zdobnejší a pozlátený patril samému Olomouckému arcibiskupovi.

Ako som písala v úvode, počasie nám prialo po celý deň a až na ceste domov sa rozpršalo, čo zas bolo výborné pre podriemkávanie v autobuse. Tak sme šťastne dorazili do Bratislavy a prvá otázka na môjho manžela, keď som prišla domov, bola, či sme my naozaj boli pri tom zámku, ktorý má tú kruhovitú ohradu a čo sme tam vtedy mali zistiť. Zamyslel sa a povedal : "Počet vstupných brán".


Odchod : Bratislava (Hlavná stanica) 7:00, Bratislava (Patrónka) 7:10, Malacky (Tesco) 7:30 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 20,00 hod.

   Sopron - mesto zákuskov a zámok Fertód (Maďarsko)

Termín  24.04.2016
Cena dopravy  15.00€ / sedadlo
  

Sopron s vetrom vo vlasoch


Väčšinu mojich reportáží z výletov začínam poznámkou o tom, aké bolo v ten deň počasie. Aj keby to tak ale nebolo, opis tohto výletu do Sopronu a Fertődu, kde sme boli v jednu aprílovú nedeľu, by som opisom počasia začala určite. Ani nie tak opisom počasia, ako opisom hrôzostrašných predpovedí, ktoré na ten deň predpovedali všetky internetové portály. V Soproni malo napršať 5 mm zrážok, vietor mal byť v podobe víchrice a ortuť na teplomeri nemala dosiahnuť ani 9 stupňov!

Už od štvrtka som si lámala hlavu, či ten výlet zrušiť alebo nezrušiť, no nemala som žiaden iný voľný termín, tak som výlet nechala v ponuke a dúfala som, že to až také strašné nebude. Prví výletníci mi nastupovali v Bratislave na Patrónke a keď sme prišli pred Hlavnú stanicu pre druhú skupinu, nebolo tam ani nohy. Prvé, čo mi preblesklo hlavou bolo, že to snáď všetci vzdali, no zrazu sa zo staničnej budovy vyvalila skupina mne známych tvárí chránených, pred už v Bratislave silným vetrom, kapucňami a šálmi. Jednoducho, dnes fúkalo od Tatier až k Dunaju ... a aj za Dunajom.

Rýchlo nastúpili do autobusu a my sme sa pohli na juh Neziderského jazera, odkiaľ je len kúsok do maďarského mesta Sopron. Pán šofér nás v Soproni vyložil čo najbližšie k centru mesta a tak sme začali prehliadku. Zastavili sme sa pri morovom stĺpe, v Požiarnej veži a nakukli sme aj do Kozieho kostola. Pri obchôdzke námestíčka sme sa zastavili skoro pri každom dome, pretože skoro v každom z nich sa narodil alebo prebýval niekto slávny, alebo sa tam udialo niečo významné. Po celý čas fúkal silný vietor, no nebolo to až také strašné, ako predpovedala predpoveď počasia. Nespadla ani kvapka dažďa, spoza mraku občas aj slniečko vykuklo a keby nefúkalo, tak by to bol krásny jarný deň.

Po prehliadke mesta sme si dali rozchod na obed a hlavne na zohriatie a ja som zasadla do prvej cukrárne a objednala si Rigó Jančiho. Je to zákusok, ktorý som nikde inde ako v Soproni nejedla a tak som si ho dala aj zabaliť domov.

Druhým zastavením výletu bol zámok Fertőd, sídlo Esterházyovcov, postavené podľa hesla : "Čo si môže dovoliť cisár, môžem si dovoliť aj ja". Teda aspoň sa tvrdí, že Mikuláš Esterházy sa tak vraj vyjadril. Bude to však asi pravda, pretože tento zámok sa priečelím naozaj podobá na letné sídlo Habsburgovcov - zámok Schönbrunn.

Ja som v tomto zámku bola už pred dvoma rokmi, tak som radšej zostala vonku so psom mojich cestovateľov, pretože do tohto zámku nie je možné vziať psa ani v taške. Verím však, že zámok je ešte krajší ako bol, pretože jeho rekonštrukcia a dopĺňanie dobového zariadenia v ňom pokračuje nepretržite a bude trvať ešte veľa rokov, kým bude zámok dokončený úplne.

Aj po prehliadke zámku nám zostalo troška času na pár fotiek a vychýrenú maďarskú kávu a potom sme sa už celkom prefúkaní usadili v autobuse a šťastne dopravili domov, na Slovensko.


Odchod : Bratislava (Patrónka) 8:00, Bratislava (Hlavná stanica) 8:10 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 20,00 hod.

   Bátoryčkin okruh - hrady Sárvár, Lockenhaus (Léka), Deutschkteutz (Keresztúr) a Čachtice (Maďarsko, Rakúsko, Slovensko)

Termín  28.05.2016
Cena dopravy  30.00€ / sedadlo
  

Projekt Báthory


Tak v túto sobotu sme absolvovali podľa mňa najnáročnejší výlet tohto roka. Za 17 hodín sme prešli 550 km a v troch krajinách (Rakúsko, Maďarsko, Slovensko) sme navštívili 1 zámok (Deutschkreutz) a 3 hrady (Lockenhaus, Sárvár, Čachtice). Absolvovali sme putovanie po stopách Erzsébet Báthory a na konci tejto cesty sme sa s ňou a jej utýranými obeťami stretli aj naživo!

Ako prvý sme navštívili niekdajší zámok Keresztúr, ktorý sa dnes volá Deutschkreutz a od roku 1966 je majetkom maliara Antona Lehmdena, rodáka zo Slovenska. Jeho majiteľ v ňom má ateliér a galériu obrazov. Pán Lehmden má dnes už 87 rokov, no na svoj vek je veľmi čiperný. Vďaka jeho rozprávaniu, kedy občas plynulo prechádzal zo slovenčiny do nemčiny, ale potom sa znova vrátil k svojej rodnej reči, sme sa dozvedeli, že zámok bol kedysi obohnaný vodnou priekopou, že on ho kúpil doslova ako ruinu bez dverí, okien, so zamurovanými arkádami, s prepadávajúcou sa strechou a úplne vyrabovanú. Za tých 50 rokov, čo tento zámok vlastní, sa ho snažil dať do čo najvernejšej podoby, akú kedysi zámok mával. Zariadil ho aj niekoľkými kusmi historického nábytku a tvrdil nám, že sám spáva v posteli, ktorá je o 150 rokov staršia, ako je zámok, v ktorom býva! Ukázal nám aj okná miestnosti, v ktorej kedysi bývala Erzébeth Báthory a neskôr nás do tej izby aj zaviedol, no to už nás "naťahoval", pretože v tomto zámku Báthory nikdy nebývala. Na týchto miestach, to áno. Ešte v jeho predchodcovi usporiadala zásnuby svojej dcéry a spísala v ňom svoj závet, v ktorom previedla všetok majetok na svoje deti.  Ale zámok, v ktorom sme boli my, síce stojí na základoch toho pôvodného, no je z čias, kedy ona už nežila (postavil ho jej syn Pavol).

Po rozlúčke s pánom Lehmdenom, ktorý nás so širokým úsmevom odprevadil až k autobusu a zakýval nám na cestu, sme sa vydali do Lockenhausu, niekdajšej Léky. Tu stojí hrad z 12. storočia, ktorý je známy hlavne tým, že bol majetkom Maltézskych rytierov a hľadači pokladov tu hľadajú Svätý grál. Nás však tento hrad zaujímal z iného dôvodu. Stal sa majetkom svokra Erzsébet Báthory, Pavla Nádasdyho a po ňom na 5 rokom aj majetkom jeho syna, Františka Nádašdyho, Alžbetinho manžela, čiže aj jej. 

Hrad bol pôvodne, tak isto ako predošlý zámok, dosť schátralý, ale sa ho ujal človek, ktorý ho opravil a pre hrad dokonca získal exponát, ktorý dnes pripomína zločiny grófky Báthoryovej. V mučiarni tu nájdete železnú pannu podobnú tej, ktorú opisuje vo svojej knihe Jožo Nižnánsky. Bola vyrobená až po Alžbetinej smrti, no aj tak pridáva autenticitu miestu, kde grófka preukázateľne tiež zabíjala. Zaujímavý bol komentár sprievodkyne, ktorá nám pri železnej panne povedala, že na tomto mieste strávi obyčajne s turistami najmenej času. Sprevádza totižto hlavne maďarské skupiny a Maďari (tak ako ona) sa v škole učia, že zločiny Erzsébet Báthory sú len výmyslom a preto maďarskí turisti neveria v Báthoryčkine zločiny.

Po obede, na ktorom sme boli v reštaurácii neďaleko Sárváru, nás už čakala perla tohto výletu, rodové sídlo Nádasdyovcov, hrad Sárvár, na ktorom (ako sa hovorí) zabila Erzsébet najviac svojich obetí. Upozorňoval na to aj miestny farár na omši, ktorej účastníčkou bola aj grófka, ktorá mu ale veľmi rázne odkázala, aby si dával veľký pozor na to, čo káže. Na hrade sme sa dozvedeli o veľkých víťazstvách Alžbetinho manžela, Františka Nádašdyho nad Turkami, ktorí ho pre jeho tmavú pleť a odvahu volali Čierny Beg. Sprievodkyňa nám ukázala aj krídla tohto do päťuholníka stavaného, kedysi širokou vodnou priekopou obkoleseného a Turkami nikdy nedobytého hradu, ktoré s určitosťou obývala Erzsébet Báthory a spomenula aj tajné chodby, ktoré hradom určite vedú, no sú zamurované. Múzeum husárov, ktoré je tiež súčasťou expozície hradu, sme si však nepozreli, pretože to už bola iná kapitola dejín a s Báthoryčkou nemala nič spoločného a čakala nás ešte dlhá cesta do Čachtíc. 

Sprievodkyňa nám v autobuse postupne rozprávala o živote Erzsébet Báthory a o jej rodových väzbách, ale sme sa dozvedeli aj o tom, aký názor na jej vyčíňanie by mali súčasní psychológovia a ako by charakterizovali jej poruchu. Je jasné, že to, čo páchala, by si ako chudobná, ani v tej krutej dobe, v ktorej žila, nemohla dovoliť a jej šialené činy sa ututlávali len preto, že patrila medzi najbohatšiu uhorskú elitu. Dotkli sme sa aj témy jej hrobu, ktorý by mal byť v čachtickom kostole, no hrob sa dodnes nenašiel.

K úpätiu Čachtického hradu sme prišli už za súmraku a ohromila nás jeho majestátnosť. Slnko už zapadalo a jeho ohromné múry naznačovali, aký obrovský a silný kedysi musel byť. Počas výkladu sprievodcu o jeho niekdajších majiteľoch sme sa znova dostali až k rodu Nádašdy a samozrejme, že sme sa najviac venovali grófke, ktorá v čase, kedy bolo Čachtické panstvo v jej správe, na hrade už nebývala, no Juraj Thurzo práve jednu z veží tohto hradu určil za jej doživotné väzenie. Táto, dnes nazývaná Čierna veža, stojí dodnes a je v nej aj okno, ktoré bolo počas jej väzenia zadebnené, ale aj malý trojuholníkovitý otvor, cez ktorý jediný jej sem prenikalo zvonka svetlo. Tu Erzsébeth Báthory 21.8.1614 aj zomrela.

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázokZ hradu sme odchádzali už po tme, no v pláne bolo ešte jedno zastavenie. Ako som už spomínala, Alžbeta na hrade už nežila (bol studený, nehostinný, nemal studňu), ale mala v obci postavený kaštieľ, ktorého súčasťou boli podzemné chodby, kde sa skladovali potraviny. A práve návštevou podzemia, ktoré patrilo rodu Nádasdy, sme tento výlet zakončovali. Plní bázne sme vstupovali do priestorov, ktoré sa možno tiež stali súčasťou jej sadistického vyčíňania. Boli osvetlené sviečkami a na konci dlhej chodby stála ona. Oblečená v červených šatách, s čipkovaným golierom, perlami okolo krku, s vyčesanými vlasmi a prísnym pohľadom. V priehlbine vedľa nej bolo uväznené dievča, vedľa pohodená zakrvavená prikrývka. Dve slúžky sa bojazlivo prizerali svojej ubitej družke a nad nimi stála už spomínaná Erzsébet. Dovolila nám, aby sme sa s ňou odfotili, no nepovedala ani slovo. Stála tam strnulo a prísne, pohyby mala pomalé ... veď zomrela pred 402 rokmi, tak aby sa nerozplynula.

Rozdýchavate? Aj nám trvalo, kým sme ten úžasný zážitok, ktorý pre nás prichystalo združenie nahrade.sk, predýchali. 

A tak teda skončil výlet po stopách Erzsébet Báthory. Putovať by sa dalo celé týždne, mesiace, ba aj roky. Veď jej majetok bol obrovský! Vlastnila viac ako 40 hradov, desiatku zámkov, o jej panstvách ani nehovorím. Medzi jej najvýchodnejším a najzápadnejším majetkom musela prejsť 600 km a najjužnejšie panstvá mala až niekde v dnešnom Rumunsku.  

Ja som do okruhu zaradila to najbližšie, čo sme mohli stihnúť za jeden deň :

  • zámok Deutschkreutz, kde zasnubovala jednu zo svojich dcér a kde spísala závet
  • hrad Lockenhaus, ktorý vlastnila len 5 rokov, no môžete tam vidieť železnú pannu
  • hrad Sárvár, ktorý bol centrom jej majetkov
  • a hrad Čhachtice, kde skončil jej život.


Vedela som, že ten výlet bude náročný a aj bol, no po jeho skončení mi na ňom stále niečo nerezalo. Niekde bola chyba. Už v Čachticiach som si povedala, že ho už nezopakujem, že nebudem ako Báthoryčka, trápiť svojich výletníkov. Keď som to však povedala aj ostatným, hneď ma sfúkli, že mnohí z nich práveže boli aj viackrát na hrade v Čachticiach, no do ostatných sídiel grófky by sa sami nedostali. Nevadilo im, že boli z dlhých presunov unavení, boli radi, že sa mohli vybrať po Alžbetiných stopách.

Asi to bude pravda, veď niektorí kvôli tomuto výletu prišli až z Čiech! Stále mi však vŕtalo v hlave, čo bolo tým rušivým elementom, ktorý mne samej ten výlet kazil. A deň po výlete som na to prišla. Prestávky! Málo prestávok! Svoje výlety plánujem vždy tak, aby bol pri každom hrade či zámku aspoň chvíľu čas na prechádzky v jeho okolí či na pokojné zakúpenie si suvenírov.

A tu mi ten čas chýbal. No ale uznajte sami - na ten čas naozaj nebol čas :-)


Odchod : Bratislava (Patrónka) 7:00, Bratislava (Hlavná stanica) 7:10 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 24,00 hod.

   Zber levandule v Branove, vodné mlyny na Malom Dunaji a Múzeum včelárstva v Kráľovej pri Senci (Slovensko)

Termín  18.06.2016
Cena dopravy  15.00€ / sedadlo
  

Útok na levanduľové pole, pohoda pri vodných mlynoch a všetko o včelách


V túto sobotu vyšlo počasie ako z rozprávky. Ešte aj z autobusu sme s obdivom pozerali na biele mraky akoby stojace modelom maliarovi krajiniek.

Prvou zastávkou tohto júnového výletu bolo levanduľové pole pani Novosadovej v Branove pri Nových Zámkoch. Z Bratislavy sme vyštartovali už o 7-mej ráno, aby sme tam aj s prestávkami prišli včas ... a prišli sme veru, v hodine dvanástej! Pred našim príchodom pole "okupovali" asi 15-ti zberači levandule, no po nás sa návštevníci už začali valiť! Na pobyt pri levanduľovom poli sme mali hodinku, počas ktorej sme si nazbierali voňavé kvety a nakúpili niektoré z výrobkov pani Novosadovej (med, tinktúra, sirup či mydlo).

Vďaka šikovnosti nášho šoféra sme vykľučkovali spomedzi množstva áut, ktorými do Branova prišli iní záujemcovia o zber levandule a pohli sme sa smerom k Malému Dunaju, na ktorom sa ešte zachovalo niekoľko vodných mlynov. Prvým bol loďkový mlyn v Kolárove. Po výstupe na hrádzu sa nám naskytol úžasný pohľad. Pri mlyne ešte nikto nebol a tak tento objekt vyzeral byť prázdny - úžasná šanca pre fotografov. Prístupový krytý drevený most ešte nebol úplne zakrytý novou strechou (rekonštruuje sa), no na druhý breh rieky sa po ňom dalo prejsť.  Najprv sme absolvovali prehliadku mlyna s úžasnou pani sprievodkyňou, ktorá nás erudovane zasvätila do histórie vodných mlynov na tomto území, ale aj nám dopodrobna objasnila činnosť takéhoto mlyna. Bolo to veru potrebné, pretože výklady na ďalších dvoch mlynoch už, veru, také kvalitné neboli.

Posedeli sme si v pokojnom prostredí v okolí mlyna a vydali sme sa k ďalšiemu mlynu, do Dunajského Klátova.

Tak ako bol výklad v kolárovskom mlyne odborný, bol výklad v mlyne v Dunajskom Klátove skôr emocionálny, pretože v ňom sprevádzala pravnučka staviteľa tohto mlyna a tu sme sa zoznámili skôr s príhodami, ktoré sa v tejto mlynárskej rodine odohrali. Tento mlyn je už murovaný a minulý rok bol celý zreštaurovaný.

Tretím mlynom v poradí mal byť kolový mlyn v Tomášikove, kde na jar začali robiť opravy a do sezóny už mal byť opravený, no pri oprave sa v ňom našli také závažné (aj) statické poruchy, že ho budú opravovať celý tento rok a snáď bude v sezóne 2017 už sprístupnený verejnosti.

Tak sme teda do Tomášikova nešli a ušetrený čas sme mohli venovať Múzeu včelárstva v Kráľovej pri Senci. A veru sme ten čas aj potrebovali ! Múzeom nás sprevádzal syn pána Moravčíka, ktorý to tu má na starosti a poviem vám, že takú encyklopédiu včelárstva veru nenájdete ani v knižnici. To bolo zaujímavých informácií !!! Vedeli ste o tom, že včela má 5 očí? Prácu koľkých včiel treba na 1 lyžičku medu? Ktoré vône včela neznáša a dráždia ju? Prečo sa včely dymom upokoja? Aké je zloženie medu? ... a ktorý druh medu je pre koho vhodný? .... a že dokonca je medom možné liečiť cukrovku? A zistili sme aj to, že ani tie trúdy nie sú až takí darmožráči (ani byť nemôžu, pretože oni sami sa nedokážu najesť!). No niečo úžasné. Výklad nemal konca, no keď sme už minuli všetok čas na pobyt v tomto múzeu (a vďaka uzatvorenému mlynu v Tomášikove sme ho mali ešte o hodinu viac), musela som už pána Moravčíka mladšieho zastaviť, pretože nás čakala posledná zastávka tohto výletu, kolový mlyn v Jelke.

Tak sme si ešte kúpili med a pár suvenírov a namierili sme si to k poslednému mlynu tohto výletu. Mlyn v Jelke bol z týchto troch jediný, ktorému sa aj točilo mlynské koleso, no aj to už len ako atrakcia (poháňané bolo elektrinou). Veď čo by ho aj malo poháňať, keď sa deti neďaleko mlyna čvachtali vo vode ledva po ich členky? Interiér mlyna bol, tak isto, ako v tých predošlých, vybavený kompletným mlynským zariadením a po výklade sprievodcu sme sa už presunuli do blízkej reštaurácie, kde sme sa mohli po celodennom putovaní konečne najesť. V ponuke boli, samozrejme, ryby, a podotýkam, že za veľmi dobré ceny! 

Tak skončil výlet - putovanie od levandule, cez mlyny na Malom Dunaji až po chutné rybacie pohostenie. Patril medzi tie vydarené (samozrejme, aj vďaka nádhernému počasiu) a tak ho dám do ponuky výletov aj na budúci rok. Termín jeho konania však určí pani Novosadová :-).


Odchod : Bratislava (Patrónka) 6:50, Bratislava (Hlavná stanica) 7:00 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 21,00 hod.

   Székesfehérvár, Veszprém a kúsok Balatonu (Maďarsko)

Termín  25.06.2016
Cena dopravy  19.00€ / sedadlo
  

Dve kráľovské mestá a maďarská "mláka" k tomu


Tento výlet môžem jednoznačne nazvať horúcim. Maďarsko nás totižto privítalo teplotami siahajúcimi k 37°C a v dvoch mestách s dláždenými ulicami to aj bolo cítiť. Ešteže boli v pláne aj prehliadky kostolov!

Akoby však nemali byť, keď to boli mestá, kde boli korunovaní uhorskí králi a kráľovné? A korunovalo sa predsa v kostoloch.

Székesfehérvár nás prekvapil skoro ľudoprázdnymi ulicami. Možno to spôsobilo to teplo, no aj tak to tam nevyzeralo, že by ho turisti "brali útokom". Prvú zastávku sme mali pri kvetových hodinách, kde je hodinový stroj umiestnený v zemi a jednotlivé polia hodín sú vysadené kvetmi. Na druhej strane ulice sme sa potom zastavili v Cisterciánskom  kostole, v ktorom je umiestnená prekrásna baroková sakristia. Jeho zaujímavosťou je aj to, že fresky na strope a stenách sú dodnes poznačené streľbou z 2. svetovej vojny. Po tomto kostole, kde sme sa príjemne schladili, sme sa už prehupli do ďalekej minulosti a zastavili sme sa pri základoch niekdajšieho kostola, ktorý dal postaviť kráľ Štefan I. Tu bol on aj mnoho jeho nasledovníkov, Svätoštefanskou korunou, z rúk Ostrihomského arcibiskupa, korunovaný za uhorského kráľa. Z kostola a priľahlých budov zostali len základy, ktoré sú dnes pekne udržiavané. Smolu sme mali v tom, že akurát dnes sa Diecézne múzeum chystalo na nočné prehliadky a otvoriť ho mali o 16-tej hodine, kedy sme my už mali byť niekde inde. Tak sa návšteva tohto múzea nekonala. 

Po prehliadke základov niekdajšieho korunovačného kostola nasledovali ešte 2 a to Seminárny kostol a Bazilika svätého Štefana - tá, kde boli korunovaní uhorskí králi po tom, čo bol pôvodný korunovačný kostol zničený. Hneď vedľa tohto kostola je (trošku zastrčená) aj kaplnka svätej Anny, najstaršia pamiatka v meste, no tá je dlhodobo zatvorená.

Tak sme sa prechádzkou medzi týmito kostolmi oblúkom vrátili na námestie, odkiaľ sme sa ešte vybrali k orloju, ktorý tu stojí od roku 2009. Jeho zaujímavosťou je, že jeho figúrky sa neukazujú každú celú hodinu, ale len od 10-tej do 18-tej a aj to len každú druhú hodinu. Počas "predstavenia" sa, sprevádzaní zvonkohrou, postupne ukážu sošky najvýznamnejších osobností Maďarska.

Po prehliadke historického centra Székesfehérváru sme ešte mali voľno na obed či zmrzlinu, ktorá bola v tomto horúcom počasí naozaj vítaná a nastúpili sme do autobusu, ktorý nás zaviezol do Veszprému, mesta kráľovien.

Jeho prehliadka nebola náročná, pretože kopec, na ktorom stojí kostol sv. Michala, nie je rozľahlý. Okrem tohto kostola, kde boli korunované kráľovné Uhorska a na ktorom je odokrytá časť fasády z tej doby, sú tu dve stredoveké kaplnky zdobené freskami, a to kaplnka sv. Juraja a Gizelina kaplnka. Z kopca zakončeného sochou kráľovského páru Štefana I. a Gizely, je krásny výhľad na okrajovú časť Veszprému a okolitú krajinu.

No a tretím zastavením tohto výletu bol Balaton, ktorý je od Veszprému vzdialený len nejakých 15 km. Z časových dôvodov sme mali na Balaton len hodinku času, ktorú si každý strávil po svojom. Niektorí využili ponuku miestnych bufetov a pochutili si na výbornej rybe, iní ochutnali výbornú maďarskú kávu a potárali sa po obchodoch a boli aj takí, čo sa aspoň po kolená namočili vo vode Balatonu. Hlavne tí ma potom na spiatočnej ceste bombardovali so žiadosťou, nech spravím výlet na jeden deň len k Balatonu, na kúpanie. Tak si to poznačím a na budúci rok takýto výlet koncom júna zaradím do ponuky. Uvidím, či sa nájde dostatok turistov, ktorých takýto výlet osloví.


Odchod : Bratislava (Patrónka) 6:50, Bratislava (Hlavná stanica) 7:00 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 20,00 hod.

   Budapešť - parlament a prehliadka mesta (Maďarsko)

Termín  08.10.2016
Cena dopravy  25.00€ / sedadlo
  

Prekrásny slnečný deň


Sobotňajší výlet do Budapešti bol ohrozený už od pondelka. Nemyslím obsadenosťou, lebo záujem oň bol, takže bolo jasné, že sa naň pôjde. Problém spočíval v počasí, ktoré bolo celý týždeň daždivé ako u nás tak aj v Maďarsku. Strašidelné predpovede hrozili tuhou zimou a kopami snehu a aj to vyzeralo, že už len pár dní a hrozba sa splní.

Ešte v piatok pred výletom pršalo a ja som sa s nádejou pozerala na predpoveď počasia, ktorá len na jediný deň, na nasledujúcu sobotu, v Budapešti hlásila 14 stupňov a polojasné počasie.

Tak sme o siedmej ráno nasadli do autobusu a vydali sa na 3-hodinovú cestu. Diaľnicu a jej okolie miestami  zahaľoval hustý opar z vyparujúcej sa vody po daždivom období a ja som dúfala, že v Budapešti nám vo výhľadoch nič také brániť nebude.

A tak aj bolo - Budapešť nás privítala čistou oblohou a jasným slnkom. A keďže prvou zastávkou na našom výlete bola citadela, čo je vlastne vyvýšenina využívaná ako vyhliadka na mesto, tak sme také počasie aj potrebovali. 

Po výklade sprievodkyne, čase potrebnom na neodmysliteľné fotografie a nákup magnetiek sme sa zišli pri autobuse, ktorý nás odviezol k budapeštianskej Hlavnej tržnici. Klobásy, slanina, hydina, kačky a husy, ovocie a zelenina, k tomu červená paprika a Unicum. Na poschodí výšivky, kabelky a suveníry všetkého druhu - to bolo to, čím je táto krytá tržnica v hlavnom meste Maďarska známa. Kto chcel, mohol sa pokochať ponúkaným tovarom, alebo sa najesť v susedných reštauráciách, ... alebo sa len "pokorzovať" po susednej Váci utca.

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázokPo návšteve tržnice sme sa previezli po Andrášiho triede a mali sme v pláne obísť Pamätník milénia na Námestí hrdinov, ale táto časť mesta bola uzatvorená, lebo sa tam konal Budapeštiansky maratón. Tak sme sa vrátili k Bazilike svätého Štefana. Pri nej bolo hodinové voľno, ktoré mohol zasa každý stráviť podľa svojho želania. Kto ešte v bazilike nebol, mohol si ju prezrieť so sprievodkyňou, kto mal radšej chuť na kávu, tak si ju mohol dať v niektorej z kaviarničiek, ktoré obkolesujú námestie pred bazilikou. Ja som tam našla jednu zmrzlináreň, kde mi spravili zmrzlinu v podobe ruže.

Posledným bodom programu prehliadky Budapešti bola návšteva parlamentu. K nemu sme od baziliky prešli pešo a aj keď už bolo po 15 - tej hodine a trochu sa schladilo, lúče jesenného slnka nás ešte hriali. Po príchode do infocentra pri parlamente bol ešte čas na neodmysliteľnú návštevu "suvenírovne" a potom sme sa už nedočkaví vybrali po schodoch do najkrajších častí tejto ako zvonka, tak aj zvnútra nádhernej budovy. Prekrásna architektúra, zdobené steny, zlato, sochy a korunovačné klenoty. Opisovať to tu nebudem, pretože opísať sa to nedá. Budapeštiansky parlament, tretí najväčší na svete a druhý v Európe, totižto musí každý vidieť na vlastné oči.

Po jeho prehliadke sme nastúpili do autobusu a pobrali sa domov. Apropo ... keď sme sa približovali k našim hraniciam, tak na čelné sklo autobusu začali dopadať prvé kvapky dažďa.


Odchod : Bratislava (Patrónka) 7:00, Bratislava (Hlavná stanica) 7:10 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 20,00 hod.

   Ľadové sochy na Hrebienku (5. ročník TATRY ICE MASTER) a Tricklandia v Starom Smokovci vo Vysokých Tatrách (Slovensko)

Termín  14.01.2017
Cena dopravy  35.00€ / sedadlo
  

Deň strávený v našich veľhorách


Keď som v októbri 2016 plánovala výlet do Vysokých Tatier, tak som ani nedúfala, že oň bude záujem. Tak isto som nevedela, aké počasie v zime bude. Stavila som preto aspoň na to, že Bratislavčanov snáď na výlet naláka aspoň pohľad na sneh, ktorý je v posledných rokoch v Bratislave vzácnosťou.

Nakoniec to však vyšlo úplne inak. O výlet bol už zo začiatku dosť veľký záujem aj napriek tomu, že o tom, že zima 2016/2017 bude veľmi tuhá a snehu sa nakopí aj v Bratislave, vtedy ešte nikto nevedel.

Ešte pár dní pred výletom boli na celom Slovensku výrazné mínusové teploty a tak som sa obávala, že na Hrebienku bude veľká zima. Avšak deň pred výletom sa oteplilo a v deň výletu sme mali v Tatrách len nejakých -2 a tak nám až taká veľká zima nebola. Zaparkovali sme priamo v Starom Smokovci a prvou našou zastávkou bola atrakcia s názvom Tricklandia. Sama som bola zvedavá, čo to vlastne je a aj napriek tomu, že už som na svojich výletoch videla hocičo, tak takéto ešte nie. Po príchode do Tricklandie si najprv odložíte svoje veci do skrinky, potom sa vyzujete a následne sa môžete hrať ako malé deti. Časť priestorov je vďaka zrkadlám nainštalovaná tak, že sa nachádzate akoby v zázračnom svete. V diaľke je prapodivná zemeguľa a okolo nej tisícky hviezd. Na inom mieste vojdete do skrine, v ktorej je mostík a na jeho stranách sú regály s nekonečným množstvom kníh - pred vami, za vami, hore aj dole. Steny sú tu pomaľované fantastickými maľbami tak, že keď si k stene stanete, "nainštalujete" sa do pózy a niekto vás odfotí, tak na fotke ste akoby súčasťou obrazu. Mňa samotnú však najviac nadchli antigravitačné miestnosti. Najprv musíte prejsť po lavičke, ktorá ide cez tunel, ktorého steny sa okolo vás krútia, čím sa vám začne točiť hlava. Nasleduje miestnosť, kde padáte do jednej strany a guľôčka sa gúľa "hore kopcom" a v ďalšej miestnosti je zasa všetko naopak - stúpate do strmého kopca, aj keď máte pocit, že stojíte rovno. Celá Tricklandia sa opisuje veľmi ťažko, pretože v nej je všetko naopak, ale keď budete niekedy v Starom Smokovci, určite nevynechajte jej návštevu! Naozaj to stojí za to!

Cestovná agentúra jednodenne-vylety.sk - výlet na jeden deň alebo jednodňový výlet - obrázokPo návšteve Tricklandie sme sa lanovkou vyviezli na Hrebienok, kde bol dnes druhý deň trojdňových neoficiálnych Majstrovstiev sveta v tesaní ľadových sôch. Videli sme aj Tatranský dóm, kde bol postavený chrám celý z ľadu. Prácu súťažiacich sme mohli pozorovať celý deň, čas na výrobu diela mali od 9,30 do 16,30 hod. Aj keď nebola veľká zima, tak som im vôbec nezávidela - byť celý deň vonku a opracovávať 10 blokov ľadu, z ktorých mal vyjsť nejaký výtvor. Deň predtým mali tému svetová architektúra, dnes to bola voľná téma. Hlavnú cenu poroty aj cenu sympatie (cenu divákov) nakoniec získalo jediné ženské družstvo (ostatných 8 družstiev bolo mužských) - Rakúšanky, ktorých dielo ako jediné malo aj myšlienku - pán s cylindrom na hlave ide po úzkej lavičke a v rukách má tyč, na ktorej koncoch visia priviazané - na jednom konci mozog a na druhom srdce, čiže rozhodovanie medzi rozumom a citom.

Program sa končil koncertom Celeste Buckingham, na ktorý sme my už nečakali, ale ešte predtým nám predseda poroty, Maďar Zsolt M. Tóth ukázal, že si svoju funkciu naozaj zaslúži. V priebehu asi 15 minút z kvádra ľadu motorovou pílou, za sprievodu hudby skupiny AC/DC, vytesal sochu, ktorá sa nakoniec ocitla v plameňoch, čím sa celá nádherne rozžiarila. Po tomto "bonbóniku" sme sa lanovkou postupne pozvážali k autobusu, ktorý nás pred polnocou doviezol do Bratislavy.


Odchod : Bratislava (Patrónka) 5:50, Bratislava (Hlavná stanica) 6:00 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 24,00 hod.

   Deň otvorených dverí v sklárni Květná (výhodný nákup skla), možnosť prehliadky Trenčianskeho hradu alebo prehliadka Trenčína so sprievodcom (Česká republika, Slovensko)

Termín  25.02.2017
Cena dopravy  13.00€ / sedadlo
  

Skláreň nesklamala, Trenčín nadchol!


Výlet do sklárne v Květnej mal byť v podstate len taký nákupný, ale aby som mu aspoň trošku dala punc "poznávačky", zaradila som do programu po nákupe skla v sklárni ešte návštevu Trenčína.

To, že nám bude v túto poslednú februárovú sobotu priať počasie, nám hlásila už jeho predpoveď a veru nesklamala. Už od rána sa ukazovalo pekné počasie a tak sme všetci nastúpili do autobusu a vybrali sa po slovenskej diaľnici smerom na Nové Mesto nad Váhom, kde sme odbočili k českým hraniciam. Už kúsok za nimi sme videli pri ceste odparkovaný nekonečný rad áut naznačujúci obvyklú veľkú návštevnosť Dňa otvorených dverí v sklárni Květná. Dostatok času bol nielen na nákup skla, ktorého bolo aj tento rok neúrekom a v cenách od 20 Kč, ale aj na prehliadku sklárne a prípadný obed. Avšak reštaurácie v tejto malej dedinke nás sklamali. Našli sme dve a aj tie boli zatvorené - vraj v rekonštrukcii. 

Preto som zmenila poradie programu v Trenčíne. Po príchode do tohto krajského mesta  sme si najprv dali prestávku na obed a až potom sme sa vybrali na hrad. Prehliadku mesta sme si nechali ako tretiu v poradí.

Keďže ja sama som na trenčianskom hrade nikdy nebola, vybrala som sa naň ešte predtým, ako sa mi pri vstupe doň mali stretnúť klienti. Vydala som sa teda úzkou cestou na hrad, ale vzhľadom k tomu, že Trenčín je na rovine, som nepredpokladala, že je to taký "stupák"! Ani na Oravský hrad to nie je taká túra. Odfukujúc som sa zastavila pri vstupnej bráne do areálu a následne som zistila, že k vstupu do samotného hradu ma čaká ešte jedna taká fuška. Jedno šťastie, že sme mali na výstup na hrad dostatočne veľa času, lebo menej pohyblivým výletníkom veru dalo zabrať, kým k vstupu do hradu vyšli.

Trenčiansky hrad je hrad a nič viac od neho netreba očakávať. Avšak tí zo skupiny, ktorí boli na tomto hrade pred 15 či 20-timi rokmi boli prekvapení tým, že je sprístupnených oveľa viac priestorov, ako si pamätajú a je oveľa krajší. Archeologická expozícia je pekne chronologicky spracovaná od praveku, cez Keltov, Slovanov a Rimanov až po nálezy z neskoršej doby a prehliadka pokračuje podzemím a obytnými komnatami Barborinho paláca. Nasleduje štvorposchodová, 40 metrov vysoká Matúšova veža, kde je na poslednom poschodí zariadená pracovňa Matúša Čáka Trenčianskeho a potom už nasleduje ochodza, z ktorej vidíte celé podhradie a široké okolie Trenčína. Možno to, ako som to tu opísala, vyzerá, že prehliadka hradu je krátka, ale trvala veru viac ako hodinu.

Po prehliadke hradu nás na jeho nádvorí už čakala pani sprievodkyňa, ktorá sa hneď pustila do zaujímavého výkladu. Z hradu sme s ňou pokračovali k Farskému kostolu Narodenia Panny Márie a ďalej na Mierové námestie. Narýchlo sme nazreli do otvoreného Piaristického kostola, dozvedeli sme sa, kde bývala matka Ľudovíta Štúra, kde je pochovaný Pavol Demitra a niečo aj o miestnej synagóge, oproti ktorej je fontána vodníka, ktorý "pľuje" na námestie. Pani sprievodkyňa nám aj povedala jeho meno, ktoré mu vybrali Trenčania v hlasovaní, ale to si už nepamätám. To sme už však v chvate smerovali k nášmu autobusu, kde nás už netrpezlivo čakali tí, čo o prehliadku Trenčína záujem nemali. Meškali sme však len pol hodinu, tak nám to odpustili. 

Výklad pani sprievodkyne o histórii a architektúre mesta Trenčína bol taký zaujímavý, že som sa rozhodla (nie sama, klienti to párkrát nadhodili počas prehliadky), že dám návštevu Trenčína do ponuky výletov v roku 2018. Pripojím k nemu aj návštevu neďalekého pútnického miesta Skalka, ale na Trenčín aj tak zostane oveľa viac času. Pani sprievodkyňa nám vybaví, aby sme mohli navštíviť miestne kostoly, kostnicu aj Katov dom, zastavíme sa aj na cintoríne, kde je hrob Pavla Demitru. Jednoducho, bude čas na všetko. Pretože som zistila, že v Trenčíne je okrem hradu naozaj čo pozerať!

A tí, čo moju pozvánku do Trenčína v roku 2018 prijmú sa dozvedia aj to, kde tu bol prvý "Barrandov" na Slovensku. My to už totižto vieme :-)


Odchod : Bratislava (Patrónka) 7:50, Bratislava (Hlavná stanica) 8:00 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 19,00 hod.

   Zámok v Bytči, Budatínsky hrad a Čičmany (Slovensko)

Termín  08.04.2017
Cena dopravy  25.00€ / sedadlo
  

Kúsok Slovenska


V túto aprílovú sobotu sme sa vybrali do okolia Žiliny. V pláne bol zámok v Bytči, hrad v Budatíne a prechádzka po Čičmanoch.

Prvou zastávkou teda bola Bytča, centrum Uhorska v čase, keď ju vlastnil palatín Juraj Thurzo. Už pri vstupe na nádvorie verejnosti neprístupného zámku, v ktorom dnes sídli štátny archív, sa malým nádvorím zámku rozniesli naše vzdychy nad neútešným stavom jeho fasády, ktorá naznačovala, aká nádherná by mohla byť, keby bol zámok opravený. Pani riaditeľka archívu, ktorú som poprosila o sprístupnenie nádvoria zámku, tieto vzdychy nepočula prvýkrát, avšak nevie spraviť nič, aby túto situáciu zmenila. Tak nám aspoň pútavo porozprávala 

  • o časoch najväčšej slávy zámku, 
  • o jednotlivých maľbách na fasáde zámku, 
  • o miestnom strašidle, 
  • o tom, kde tu väznili zbojníka Uhorčíka, ktorého tu strážil Jánošík, 
  • ale aj o tom, kde asi popravili prisluhovačov Alžbety Báthoryovej 
  • a aj o tom, ako sa na veži zámku o jednu samičku myšiaka bijú dvaja samčekovia. 


Dozvedeli sme sa toho veľa, aj sme sa prešli po ochodzi popod renesančnými oblúkmi, v ktorej sú osadené dvere jednotlivých, kedysi nádherných izieb, dnes skrývajúcich tisícky dokumentov archívu a pre nás zatvorených. Aj tak im, vraj, z ich niekdajšej krásy, už nezostalo nič.

Aj keď sa o presťahovaní archívu do iných priestorov hovorí už dávno, nič sa zatiaľ nemení a aj keby sa archív presťahoval, bude potrebných veľa peňazí na to, aby sa zámku v Bytči navrátil jeho pôvodný vzhľad. Tak sa zatiaľ stalo len s budovou Sobášneho paláca, ktorú dal hneď vedľa zámku postaviť Juraj Thurzo, aby mal kde oženiť svojho jediného syna Imricha a vydať sedem dcér. Aj táto, dnes obnovená stavba, bola v havarijnom stave, no dočkala sa svojej obnovy. Podlaha aj strop hodovacej siene sú síce nové a reštaurátorom sa nepodarilo objaviť z jej výmaľby dostatok fragmentov na to, aby sa dala obnoviť, ale aspoň niečo sa zachránilo. 

Po prestávke na obed  sme sa odviezli do hradu v Budatíne, ktorý bol tiež po dlhoročnej obnove verejnosti otvorený len v lete 2016. Zaujímavý je tým, že má niektoré izby doslova prilepené k hradnej veži, ktorá hradu dominuje. To bola aj prvá stavba, ktorá tu stála už dakedy v 13. storočí. Na rozdiel od iných hradov či zámkov, kde sa v ich liste vlastníctva vystriedali desiatky majiteľov, mal však Budatínsky hrad majiteľov v podstate len troch, čo je tiež vzácnosť. Matúša Čáka Trenčianskeho, Szunyogovcov a Csákyovcov. Keďže nám sprievodkyňa na hrade spomínala len novšiu históriu hradu spojenú len s Csákyovcami, opýtala som sa jej, či sa zachovalo aj niečo z čias, kedy boli majiteľmi zámku Szunyogovci. Zaujímalo ma to aj preto, že je naozaj vzácne, ak hrad či zámok vlastní jeden rod 311 rokov, čo bol ich prípad. Odpovedala mi, že z ich panovania na hrade v podstate nič zaujímavé nevie, ale na moju ďalšiu otázku, odkiaľ Szunyogovci pochádzali, mi odpovedala, že z Jasenice. Keďže je Jasenica už podľa názvu slovenskou obcou, zajasala som, že po Eszterházyovcoch z Galanty a Thurzovcoch zo Spiša máme ďalší rod pochádzajúci z nášho územia. Sprievodkyňa ma však opravila, že to tak nie je, lebo to boli Uhri, mali maďarské meno a rozprávali po maďarsky! Ale ... je to podstatné? Všetkým nám je jasné, že vtedy patrilo toto územie pod Uhorsko a na úradoch sa hovorilo maďarsky. Ale prečo nestavať na tom, že rod pochádzal z obce, ktorá je dnes súčasťou Slovenska? Potom sa nedivme, že naša hrdosť je ta-tam, keď nás učia, že nám vládli cudzí zemepáni a nemáme žiadnu históriu. Máme! A aj šľachticov sme mali vlastných!

Prehliadka hradu Budatín skončila a nás ešte čakali Čičmany. To sme sa už viezli krivoľakými cestami cez kúpele Rajecké Teplice a okolo Rajeckej Lesnej, až sme cez okná autobusu uvideli typické tmavé drevenice s bielymi ornamentálnymi vzormi. Jeden takýto dom obýva aj pán Kudjak, ktorý sa na asi hodinku stal našim sprievodcom. Privítal nás oblečený v čičmianskom kroji a porozprával nám všetko o stavbe a výhodách bývania v drevenici, o tom, prečo si Čičmanci drevenice zdobili a aj o tom, kam smerujú Čičmany dnes. Zahral nám aj na fujare a píšťalke a predviedol sa aj v plieskaní bičom! Išlo mu to výborne, ale čas vyhradený pre náš výlet sa už chýlil ku koncu a tak sme sa s ním museli rozlúčiť. Ešte sme si v miestnej chalupe nakúpili neodmysliteľné suveníry a pobrali sme sa naspäť do Bratislavy.

PS.: ... a aj počasie nám vyšlo :-)


Odchod : Bratislava (Patrónka) 7:00, Bratislava (Hlavná stanica) 7:10 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 20,00 hod.

   Po stopách architekta J. B. Santiniho - moravský okruh (Česká republika)

Termín  03.06.2017
Cena dopravy  26.00€ / sedadlo
  

Na Morave som stretol Santiniho...


Keďže mi sezóna vrcholí, som rada, že stíham základné administratívne úkony vrámci chodu CA jednodenne-vylety.sk ... na opisovanie zážitkov z ciest nemám čas - za čo sa vám ospravedlňujem. Preto som si vypýtala povolenie na zverejnenie opisu výletu jedným mojim klientom. Ten absolvoval výlet "po stavbách architekta Santiniho na Morave" a opísal ho nasledovne :

3.júna 2017 sme ráno o 6:10 na Patrónke nastúpili do autobusu a v sparnom dni sme s Evou a s Maloveckými absolvovali jedňodňový zájaz na Moravu „Po stopách architekta J.B.Santiniho – Moravský okruh“.

O tomto jednom z geniálnych českých barokových architektov som niečo vedel z mojich štúdií na AVU v Prahe (1965-8), kde nám dejiny architektúry prednášal prof. Bedřich Stefan, v tej dobe najväčší odborník nielen na české, ale na stredoeurópske baroko. Jeho prednášky boli vlastne prechádzkami po Prahe. A keď bola na programe Malá strana a z nej Nerudovka, tak nám komentoval dva paláce a jeden kostol od architekta J.B.Santiniho. Pamätám si jeho vyprávanie o Zelenej Hore, ktoré bolo najväčším dielom barokovej gotiky, jedinečného štýlu len v Čechách. Nikdy som tam nebol. Preto som bol zvedavý, čo všetko na tomto výlete uvidím...

Benediktínske opátstvo a kostol sv.Petra a Pavla, Rajhrad, 1721-1730


Rajhrad poznám ako mesto pred Brnom. Prechádzam cez toto mesto ak idem autom do Brna bez diaľničnej známky. Vedel som, že je tam benediktínsky kláštor, kultúrna pamiatka. Nevedel som, že je od Santiniho. Pred vstupom do areálu nás čakali sprievodcovia: p.Stanislav Růžička, a jeho dvaja kolegovia z OZ „Putování za Santinim“ a mladý reholník. Jednoduchý vstup do areálu nedával tušiť, čo je za ním. Prechádzali sme predpolímBenediktínskeho opátstva s kostlom sv.Petra a Pavla, po oboch stranách dekorovaného barokovými sochami, v čele je časť kláštora, v ktorom je moravský Pamätník písomníctva a po ľavej strane vertikálne i horizontálne trojdielne barokové priečelie kostola s dvojvežím.   Na prvý pohľad jednoduchý jednolodný kostol...       Santini bol povolaný prepoštom rajhradským, Antonínom Pirmusom prebudovať románsky kláštor.  Celý kláštor založil v roku 1721 v bažinatom teréne na drevených pilotách a rošte!  Najvýznamnejšou stavbou celého opátstva je kostol. Po vstupe do kostola sa začal rozvíjať nečakný priestorový koncept: žiadna jedna loď, ale tri pôdorysne eliptické priestory vytvárajúce gradujúci rytmus s rôznymi svetelnými efektami. Bohato členený priestor pilastrami, rímsami je uzatvorený zložitým klenebným systémom s bohatou freskovou výzdobou. Nad nami sa vznášala ilúzia neba. Nevídaná forma organového chóru vo tvare lastúry bola dôstojným proťajškom bohato dekorovaného hlavného barokového oltára.


Pútnický kostol mena Panny Márie, Křtiny, 1718-1750


Z Brna sme na sever zabočili na Ochozký les a do nádherného kraja, Moravského krasu. V jednej z dolín, na návrší dominuje v obci Křtiny pútnický kostol Mena Pani Márie od J.B.Santiniho. K našim sprievodcom sa pridal p.farár Mons. Jan Peňáz. Človek s úžasnou charizmou, ochotou nám podať čo najviac informácií o tomto hojne navštevovanom a jednom z najstarších a najnavštevovanejších pútnických miest na Morave, viac ako 800.ročnou tradíciou. Skvele osadená baroková dvojosová kompozícia do krajinného prostredia: kaplnka sv.Anny na jednej strane pútnických ambitov a chrám na druhej. Hlavný vstup do kostola je v druhej, kolmej osi mohutným schodiskom, pod dominantnou priečelnou vežou. Samotný chrámový priestor je v pôdoryse gréckeho kríža, v strede s centrálnym priestorom, prekrytého kupolou, po bokoch so štyrmi uzávermi. Úžasná priestorová kompozícia, vychádzajúca z prelínajúcich sa kružníc, umožňuje kontinuálny vstup svetla po celý deň, zvýrazňujúc plasticitu jednotlivých barokových článkov a bohatých fresiek klenieb, padajúcich až po rímsy. Sólo stojaca oltárna tomba je jedinečným prvkom celého priestoru. Súčasťou východného pútnického ambitu je zvonkohra (15 zvonov bolo osadených v r.2004), na ktorej nám Mons. Jan Peňáz zahral na uvítanie jednu z mariánskych melódií. A na záver nás pozval do kostnice, ktorej krypta bola objavená speleológmi v r.1991. Celý komplex uzaviera na západ horizontála zámku a budova fary. Dokončenia tohto súboru sa Santini nedožil.
Vyrazili sme ďalej na Vysočinu, do Kunštátu, kde sme do 14:00 absolvovali v reštaurácii Kultúrneho domu rýchly obed, menu len za 99.-Kč a výborné pivo z neďalekého pivovaru „Čierna hora“. Do Žďáru nad Sázavou sme sa prepletali obchádzkami, pretože na pôvodnej trase bola výluka. Videli sme krásny kraj, lesy a polia vo sviežej zeleni, nespočet rybníkov a vodných nádrží, upravené dediny, mestečká, nad nimi zámky a v nich kostoly. Sprievodca nás po ceste upozorňoval na pamätihodnosti, najmä z tvorby Santiniho. Tak sme zahliadli barokový kostol sv.Václava vo Zvole, v Ostrove nad Oslavou zájazdový hostinec „U Čápů“ v pôdorysom tvare W (Václav Vejmluva).


Areál cisterciánskeho kláštora, Žďár nad Sázavou, 1706-1722


Areál zámku a kláštora s bazilikou Nanebovzatia Panny Marie sa nachádza v severnej časti mesta, medzi Bránskym a Konventným rybníkom, ktorý prekleňuje barokový most s obojstrannými súsošiami. Pôsobí ako „malý“ Karlov most v Prahe. Ešte severnejšie je zámocký cintorín, tiež dielo Santiniho (nenavštívili sme ho). Ku katedrále sme pozvoľne stúpali cez dve nádvoria. Na začiatku 18.storočia bol Santiny povolaný opatom Václavom Vejmluvom k prestavbe pôvodne gotického kostola.      Na schodišti baziliky ma čakalo veľké prekvapenie: s otcom predstaveným nás privítal i doc.PhDr.Jiří T. Kotalík, ktorý od roku 1984 pôsobí ako historik architektúry na AVU v Prahe. Po tri obdobia bol rektorom tejto vysokej umeleckej školy. Jeho otec, prof. Jiří Kotalík, historik umenia, bol počas môjho štúdia na AVU v Prahe (1965-8) rektorom a riaditeľom Národní galerie v Prahe. Zažili sme skvelé „dueto“ výkladu: doc.J.Kotalík s p.S.Růžičkom.
Veľmi triezve priečelie kostola nemá výrazné znaky barokovej prestavby. Tá sa prejavila najmä v  interiéri kostola, prestavbou jeho troch lodí. Najvýraznejší zásah bol v pôvodnom gotickom oltárnom transepte, ktorý obojstranne preklenul veľkorysými a hmotovo bohatými organovými emporami. Druhú najdlhšiu hlavnú loď, 75 m (najdlhšia je v bazilike na Velehrade) ukončuje barokový oltár s pôvodným veľkorozmerným oltárnym obrazom od Leopolda Willmanna. Práve táto časť baziliky kríženia hlavnej a priečnej lode s organovými emporami a hudobnými chórmi sú skvelým a majstrovským dielom Santiniho. Žďár nad Sázavou sa považuje za zrod barokovej gotiky, jedinečného štýlu v celej barokovej Európe.    Santini v rámci komplexu navrhol aj viacero hospodárskych objektov, z ktorých je najvýraznejšia budova prelatúry, komponovanej pôdorysne do osemuholníka.


Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého, Zelená Hora, 1719-1722, dokončený 1735


Na konci našej cesty za Santinim bolo na programe to, na čo sme sa asi všetci najviac tešili. Spolupráca opata Václava Vejmluvu a J.B.Santiniho pokračovala na neďalekom návrší nad Žďárom. Opat Vejmluva, veľký ctiteľ mučeníka sa rozhodol postaviť na jeho pamiatku kostol na kopci nad kláštorom, ktorý pomenoval podľa rodiska sv.Jána Nepomuckého Zelená Hora. Santini sa s opatom stotožnil a za pár týždňov navrhol pútnický kostol. V tomto projekte uplatnil Santini nielen úžasný zmysel pre nielen matematický, ale aj ikonografický symbolizmus. Vkomponovanie „hviezdy do hviezdy“ s neuveriteľnou predstavivosťou až dokonalou  znalosťou princípov deskriptívnej geometrie je vrcholom Santiniho tvorby. Päťcípa hviezda s vnútorným ambitom je v ťažisku „veľkej“ hviezdy, pútnického ambitu. Vertikálne členenie hmoty je charakteristické „pozemským“ parterom, chórom, ktorý je „očistcom“ a „nebesia“ tvorí organový chór s klenbou. Plasticita exteriéru i interiéru, takmer pravidelné okenné otvory umožňujú dennému svetlu prenikať do centrálneho chrámu po celý deň. Tak je možné pozorovať premeny v čase i priestore. Toto vrcholné dielo Santiniho, jedinečné v období baroka, bolo právom pre svoje architektonické a konštrukčné výnimočné kvality v roku 1994 zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Bolo naozaj impozantné zažiť pri západe slnka, na konci nášho putovania za Santinim, toto vrcholné dielo českej barokovej gotiky v úžasnej konštalácii.


Pri ceste domov som sa vracal v myšlienkach k neopakovateľným zážitkom z toho, čo som poznal len z literatúry a mal som možnosť počas jedného dňa spoznať len štyri, z takmer osemdesiatich diel tohto architektonického génia, ktorý to dokázal za 23 rokov plodného života. Jeho dielo nezahŕňa len sakrálne stavby, ale aj veľa profánnych, rôznych typologických druhov. „Jeho dielo pomáha mnohým pochopiť rozpor českého baroka, kedy údajná doba „temna“ je vlastne dobou skutočného, hmatateľného rozkvetu českého staviteľstva, remesla a umenia.“ (cit. z knihy „Santini“).


Navrátenie kostolov a kláštorov do majetku katolíckej cirkvi, jej rádom, ako aj profánnych stavieb pôvodným majiteľom (napr. Zámok v Žďári nad Sázavou bol v roku 1992 vrátený pôvodným majiteľom, dedičom šľachtického rodu Kinských), aktivity OZ „Putování za Santinim“, čerpanie rôznych dotácií, majú veľkú zásluhu na rozsiahlych rekonštrukciách, čím sa objekty opäť stávajú plnohodnotnými súčasťami hmotnej národnej kultúry.


Listovanie v knihe od autorov Stanislava Růžičku a Vladimíra Kunca „Santini“, ktorú som si v bazilike v Žďári nad Sázavou kúpil, mi priblížilo ešte viac dielo tohto výnimočného českého architekta a staviteľa talianskeho pôvodu. Je to perfektná publikácia nielen v textoch, fotografiách, ale i v typografickej a grafickej úprave. Je dôstojným prezentovaním diel J.B.Santiniho v Čechách a na Morave.


 22:00 sme boli už doma, plní zážitkov z tohto krásneho výletu.

Ivan  G ü r t l e r, senior-architekt



Odchod : Bratislava (Hl.stanica) 6:00, Bratislava (Patrónka) 6:10, Malacky (Tesco) 6:30 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 22,00 hod.

   Kúpanie v Balatone na 1 deň (Maďarsko)

Termín  18.06.2017
Cena dopravy  20.00€ / sedadlo
  

Počasie dnes kúpaniu neprialo, ale kemp je nádhernýýýýý!


Na nedeľu som naplánovala výlet k Balatonu. Len na jeden deň, len na kúpanie. Termín jeho konania som vyberala ešte koncom minulého roka, ale podľa počasia v júni za posledné roky by som neverila, že tento rok s nami počasie takto vypečie! Avšak celý tento rok je s počasím akosi rozhádzaný a tak som len dúfala, že striedanie teplôt sa nakoniec vyvinie tak, že akurát v tento deň bude slnečno.

Už od pondelka som niekoľkokrát denne sledovala predpoveď, ale nakoniec bola aj tak dosť nepriaznivá - 24 st. a veterno.

Tak som v piatok pred výletom rýchlo našla alternatívu : ak sa nepôjde na Balaton, tak sa zastavíme v termálnom kúpalisku v Pápe - máme to po ceste.

V autobuse som sa však od mojich klientov dozvedela, že väčšina z nich pri Balatone nikdy nebola a tak ak nás počasie naozaj zradí aj na mieste (všetci sme dúfali, že to bude aspoň na nejaké kúpanie), tak že ho chcú aspoň vidieť.

Výsledok znel - ideme k Balatonu, tam uvidíme a ak to nebude k ničomu, odvezieme sa do Pápy.

Po asi 3 hodinách cesty sme zastali pred bránou kempu a už nás vítala pani z pokladne, že vie, kto sme a aj jej je jasné, že z kúpania si nič mať nebudeme, ale nech sa do kempu aspoň pozrieme. 

Poviem vám, nádhera! Vľavo sa rozprestieralo jazero s kameňmi spevnenými brehmi, každých 20 metrov schodíky do vody s hĺbkou cca 1,2 metra (Balaton :-)), vydláždený chodník s lavičkami obklopený krásne pokosenou trávou, všade čisto, hneď vpravo WC, prezliekárne, pás s bufetmi .... jednoducho nádhera ... ale zamračené a veterno.

Strčili sme ruky aj nohy do vody, ktorá studená nebola, ale na brehu by nám bola zima. Tak sme si rýchlo objednali vynikajúce lángoše a vrátili sa do autobusu, ktorý nás odviezol do Pápy.

Ten kemp ma ale tak milo prekvapil, že som sa rozhodla ten výlet na kúpanie k Balatonu zaradiť opakovane ešte raz. Podľa predpovede počasia by malo byť týždeň pred 16-tym júlom teplo a aj na tú nedeľu to vyzerá dobre. Preto ak budete v júli, v nedeľu, 16-teho doma a budete sa chcieť okúpať v Balatone, môžete sa na tento výlet prihlásiť už teraz, je na stránke už uvedený. Podrobnosti o vybavení kempu a cenách nájdete TU.


Odchod : Bratislava (Patrónka) 7:00, Bratislava (Hlavná stanica) 7:10 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 22,00 hod.

   Dva Eszterházyovské kaštiele v Galante a 13. ročník Klobásového festivalu v Nových Zámkoch (Slovensko)

Termín  28.10.2017
Cena dopravy  15.00€ / sedadlo
  

Keď sa o záchranu pamiatky stará ten, kto má oprávnenie používať hrdé meno Esterházy


Výlet do Galanty k dvom Esterházyovským kaštieľom a na Klobásový festival do Nových Zámkov "hrozil" daždivým dňom, ale nakoniec nás počasie nezradilo a zapršalo jediný krát. Aj to vtedy, keď sme boli schovaní v jednej z mála činných synagóg u nás.

Prvou zastávkou na našej ceste bola Galanta, kde nás čakal človek, ktorý patrí k trom ľuďom na svete, ktorí môžu používať meno Esterházy aj napriek tomu, že sa tak nenarodili. Je ním predseda Občianskeho združenia na záchranu Neogotického kaštieľa v Galante. Silným hlasom a plný entuziazmu nás hneď voviedol do priestorov prvého poschodia tohto kaštieľa, kde väčšine z nás klesla sánka. Steny ošarpané, na mnohých miestach bez podláh, stropy už len z drevených trámov, i keď niekde sa zachovali aj pôvodné štuky. Tak dnes vyzerá jeden z najkrajších a na svoju dobu najmodernejších kaštieľov v Uhorsku. Bol postavený na to, aby sa širokorozvetvená šľachtická rodina Esterházyovcov  mala kam vracať, aby sa obnovilo sídlo v ich rodnom meste, v Galante, odkiaľ jeden z najbohatších rodov Uhorska pochádza.  A tak autor myšlienky návratu centra rodu do jeho rodiska v roku 1861, keď bol kaštieľ dostavaný, pozval celú rozvetvenú rodinu na rodinnú slávnosť, aby im svoj nápad predstavil. Stretol sa však s odmietnutím, kaštieľ sa väčšine rodiny nepáčil a mnohí sa doslova otočili na päte a odišli. Smútok staviteľa neskôr znásobila smrť jeho detí a napokon sa so svetom, kde zostal nepochopený, rozlúčil aj on. 

Kaštieľ osirel a jeho poslední dedičia ho nakoniec v roku 1921 predali Československej republike. Priestory zámku potom načas využívam mestský úrad, až zostali na viac ako 20 rokov neobývané a chátrali, i keď s tým neobývaním to nie je tak celkom pravda. "Obývala" ho mládež a bezdomovci. Až prišiel na scénu už vyššie spomínaný nadšenec a pustil sa do práce. Najprv sám seba považoval za blázna, ale jeho myšlienka na obnovu tejto doslova ruiny nadchla aj ostatných. Začali sa pravidelné pracovné soboty bez nároku na odmenu a počet nadšencov sa zvyšoval. Prichádzali aj z okolitých obcí, blízke reštaurácie týmto "bláznom" donášali obedy zdarma, stavebné firmy dodávali materiál zdarma, dokonca stovky okenných tabúľ prízemia zasklili dvaja už "vyslúžilí" sklenári ... tiež zdarma. Práce pomaly postupovali, podarilo sa dostať pár dotácií, žiadali sa granty. Z interiérov zámku a z jeho okolia sa vyviezli tony odpadu a nádvorie zámku sa dnes stalo centrom kultúrneho života Galanty. 

Na opravu zámku je potrebných osem miliónov Eur. Prvoradá je oprava strechy, ale keď sa niekto z vás stretne so Zsoltom Takáčom, ktorý je tým "bláznom", ktorý s obnovou kaštieľa začal a ktorý zámkom aj sprevádza a sprevádzal aj nás, tak nebudete na pochybách, že sa mu tá oprava kaštieľa určite podarí. Je to človek, s ktorým sa vrámci propagácie cestovného ruchu u nás (bohužiaľ) len tak nestretnete. Človek, ktorý pochopil a všade to aj hlása, že kým si nezačneme vážiť vlastnú identitu, nikdy nebudeme hrdí na to, kým sme. Keď sa po siedmych rokoch obnovy kaštieľa vybral do rakúskeho Eisenstadtu, kde je dnes centrum rodiny Esterhýzy, uvidel množstvo materiálov podpísaných priezviskom Esterházy de Galántha. Až TU pochopil, čo ešte aj dnes znamená pre nás bezvýznamné mesto na juhu Slovenska pre asi 103 príslušníkov Esterházyovskej famílie, z ktorej si viac ako 80-ti ešte dnes to "de Galántha" píšu do všetkých úradných dokumentov! 

Každý rok organizujú školy v Galante školské výlety do Eisenstadtu. Vždy je o ne veľký záujem a ide aj 8 autobusov. Keď sa potom v Eisenstadte predstavia, že sú z Galanty, tak je tam naozaj cítiť, že si ich vážia, pretože tie deti prišli z "ich" mesta!

A ešte niečo. Eisenstadt ročne na turistickom ruchu (= na Esterházyovcoch!!!) zarobí cca 14 miliónov € .... ak by len 10% z toho zarobila Galanta ...

Predpokladám, že teraz tieto informácie predýchavate, ale ja musím v opise výletu pokračovať ...

Po prehliadke verejnosti zatiaľ neprístupných priestorov neogotického kaštieľa sme sa presunuli do pôvodom staršieho, renesančného kaštieľa Esterházyovcov. Do kaštieľa, kde sa narodili zakladatelia tohto rodu. Tento kaštieľ je obnovený a dnes je na jeho prízemí sobášna sieň a na poschodí časť exponátov Vlastivedného múzea v Galante. 

Aj keď by sme rozprávanie pána Takáča vedeli počúvať hodiny, museli sme sa s ním rozlúčiť, lebo nás už čakali v druhej budove Vlastivedného múzea v Galante. Tam totižto majú okrem exponátov týkajúcich sa presídlenia slovákov z Maďarska vrámci povojnovej repatriácie a krásnej historickej lekárne aj výstavu nádherných "čilejkárskych" krojov z okolia Levíc.

Polovica nášho výletu sa uzavrela, čakal nás ešte Klobásový festival v Nových Zámkoch. Po ceste tam sme sa však ešte zastavili v podnikovej predajni miestneho družstva v Tvrdošovciach, kde bola možnosť si zakúpiť ich "Tvrdošovské zlato", čo sú vlastne výrobky z Rakytníka rešetliakového, na ktorého pestovanie aj výrobu výrobkov z neho sa miestne družstvo zameriava.

Počasie sa úžasne držalo a prialo nám aj po príchode do Nových Zámkov. Avšak ani Nové Zámky neboli len o klobásach! Aj v tomto meste sme si spravili malú prechádzku po jeho zabudnutých pamiatkach a to s miestnym historikom. Najprv sme si prezreli kazematy pod františkánskym kláštorom, kde sa rehoľný život obnovil v podobe šiestich františkánov. Odtiaľ sme sa prešli Hlavným námestím obloženým stánkami, kde sme sa zastavili pri Stĺpe najsvätejšej trojice a na mieste, kde bol v roku 1710 popravený Ladislav Ocskay. Ukázali sme si aj studňu, ktorá tu je ešte z čias, kedy v Nových Zámkoch 22 rokov vládli Turci.

Poslednou zastávkou na našej prechádzke Novými Zámkami bola miestna synagóga (staršia bola v meste zbombardovaná počas náletov američanov v rokoch 1944-45). Tak ako aj v iných mestách, aj odtiaľto boli Židia počas 2. svetovej vojny odsunutí, ale aj keď sa ich sem vrátilo (z 5000) asi 200, má dnes židovská komunita v Nových Zámkoch asi 50 členov a miestna synagóga je činná.

Práve počas výkladu nášho sprievodcu sa na strechu synagógy spustil riadny lejak, ale kým sme vyšli von, už bolo po daždi a tak to zostalo aj počas cca 2,5 hodín, ktoré boli určené na účasť na Klobásovom festivale.


Odchod : Bratislava (Patrónka) 7:00, Bratislava (Hlavná stanica) 7:10 hod.
Návrat   : na tie isté zastávky do 19,30 hod
letecký znak