Veteráni letiska Kuchyňa, sídlo Malacky

Rok 1997 začínal v ozbrojených silách Slovenskej republiky s problémami, ktoré vyplynuli z podfinancovania rozpočtu potrebného na proces transformácie ASR. 33.LZ ako i ostatné útvary ASR zápasili s nedostatkom finančných prostriedkov. 33. LZ nemala, tak ako všetky útvary ASR, spracovaný ročný plán výcviku. Nebol jasný ani rozsah leteckého výcviku. Určité oživenie nastalo až koncom marca, kedy boli schválené plánovacie dokumenty na výcvikový rok 1997. Problémy prepukli hlavne u pilotov. Plánovaný ročný nálet sa znížil na 15 až 25 hodín na bojovom type a pre niektorých pilotov sa „ušiel“ len výcvik na Z -142 v aeroklube. Niektorí piloti začali uvažovať o odchode od lietania. Naplnili sa predpoklady pre možnosť vzniku predpokladov pre letecké udalosti až havárie.

27. júla 1997 postihla 33. leteckú základňu (33. LZ) smutná letecká udalosť, keď pri leteckom výcviku v zriadenej leteckej škole SEAGLE-AIR v Trenčíne pri cvičnom lete na lietadle Z-142 zahynul inštruktor školy pilot Slávik a 26 ročný príslušník 33. LZ npor. Ing. Branislav Žigmund.

Súčasťou organizačnej štruktúry 33. LZ je letecká strelnica priestory „A“ a „B“. Priestor „A“ využívalo pre svoju činnosť asi do roku 1981 letectvo bývalej ČSĽA. Priestor „B“ plní funkciu jednej leteckej strelnice i v súčasnosti. Modernizácia tejto strelnice trpela vždy určitou poddimenzovanosťou. Jej činnosť spočívala viac vo využití ľudskej sily, personálu ALS , ako moderných systémov simulácie cieľovej situácie a vyhodnocovania výsledkov strelieb. Táto strelnica práve zásluhou práce niekoľkých „nadšencov“ napr. mjr. Lišku a kpt. Majeroviča až do roku 1997 slúžila pre všetky tri bojové letecké základne Slovenska.

Dňa 11. apríla 1997 navštívila 33. LZ Kuchyňa skupina dôstojníkov vzdušných síl USA z leteckej základni v talianskom meste Aviano vedená brig. gen. Charlesom Waldom. Skupina skúmala možnosti využitia priestorov leteckej strelnice „B“ vzdušnými silami USA dislokovanými v Európe. Skupina naznačila možnosti podielu vzdušných síl na modernizácii leteckej strelnice.

Štyria slovenskí piloti - plk. Ing. Martin Babiak, pplk. Ing. Michal Fulier, mjr. Ing. Ivan Bella - príslušníci 33. LZ a kpt. Ing. Miroslav Grošaft, z ktorých mal byť vybraný budúci slovenský kozmonaut a jeho náhradník pre let na vesmírnu stanicu Mir, pricestovali 2. februára 1998 do Hviezdneho mestečka pri Moskve. Hlavná lekárska komisia ruského MO a ministerstva zdravotníctva uznala 25. februára 1998 za spôsobilých letu do kozmu len troch – pplk. Michala Fuliera, mjr. Ing. Ivana Bellu a kpt. Ing. Miroslava Grošafta.

Dňa 2. marca 1998 v deň 20. výročia letu prvého česko-slovenského kozmonauta Vladimíra Remeka do vesmíru na tlačovej besede MO SR predstavili dvoch adeptov - pplk. Ing. Michala Fuliera a mjr. Ing. Ivana Bellu, pilotov z 33. LZ. Obaja kandidáti na let do kozmu boli 23. marca predstavení v Stredisku prípravy kozmonautov Juraja Gagarina.